First Love

34. časť

Lukáš
"Ahoj Lara. Prišiel a pozdravil sa. Najprv mne a potom aj dievčatám.

Na Sebastiana sa ani nepozrel. No Sebastian ho vraždil pohľadom. V tom momente som sa tak veľmi bála že sa niečo stane. Že sa Sebastian neovládne. Nechápala som prečo k nám Lukáš prišiel. Videl že som so Sebastianom. Tak čo ešte chce? Pozdravil ma akoby nič. Akoby sa medzi nami nič nestalo. Akoby medzi nami nič nebolo. Akoby sme boli len starí priatelia. No vo vnútri v sebe som cítila, že ho mám stále rada. Od nášho posledného stretnutia síce neubehlo niekoľko rokov ale aj tak je to už dlhá doba čo sme sa nevideli. Zmenili sa nejaké veci. Ja som začala chodiť so Sebastianom a Lukáša som odvtedy z tej párty nevidela a nepočula o ňom. Nechal ma vtedy odísť a už sa neozval. Z jednej strany mi to vyhovovalo. Snažila som sa naňho zabudnúť. No z druhej mi to chýbalo. A nemôžem poprieť že vtedy na tej party ako sme sa bozkávali, že sa mi to nepáčilo. Napriek hnevu a smútku, chcela som ho. Nevedela som ako zareagovať. Nakoniec som sa aj ja pozdravila.

Lukáš
"Ako sa máš? Spýtal sa a udržiaval so mnou očný kontakt.

Pozeral mi priamo do očí. Tak ako aj ja jemu. Do jeho krásnych očí.

Lara
" Mam sa dobre. " ledva som zo seba dostala no Sebastian mi to vtedy ešte viac sťažil.

V tej chvíli ma chytil za ruku a povedal.

Sebastian
"Ma sa veľmi dobre. Lebo spolu chodíme." videla som na ňom víťazoslavny úsmev a vedela čo si myslí. Že ma to, čo Lukáš nie.

Nahnevalo ma to ako sa správal. Hneď som jeho ruku pustila. Pozrela som sa na Lukáša a v jeho tvári som videla hnev. No tento raz sa už nepozeral na mňa ale na Sebastiana. Toto nedopadne dobre.

Lukáš
"Chcem sa s Larou porozprávať osamote." povedal, no skôr než som stihla niečo povedať ja, Sebastian to urobil skôr.

Sebastian
"Nie. Ona sa s tebou rozprávať nebude. Láskavo odíď. Je tu so mnou a myslím že si jej už dosť ublížil. Prečo jej nedopraješ šťastie?"

Lukáš
" Lara sa sama rozhodne či sa so mnou bude rozprávať alebo nie. A teba do toho nič. Tak sa do nás nestaraj." no toto už nebolo len tak. Pomaly sa to napätie medzi nimi stupňovalo.

Vravela som aj jednému aj druhému nech prestanú ale nevnímali ma.

Sebastian
" Lara sa s tebou rozprávať určite nechce. Potom všetkom čo si jej urobil si nezaslúžiš aby sa s tebou zhovárala." povedal no už dosť nahlas.

Ľudia si nás už začali všímať a prísaham že keď sa toto neskončí, bude z toho pekné divadlo.

Lukáš
"Prosím ťa. Keď sa so mnou dokázala baviť a dokonca ma aj bozkávať na minulej párty, tak to môže a bude chcieť aj teraz." a vtedy to prišlo.

Skamenela som. Sebastian o tom čo sa na tej party stalo nevedel. Hoci sme vtedy spolu ešte nechodili, bola som tam s nim a mala som mu povedať čo sa stalo. Sebastian sa na mňa hneď pozrel a v očiach mal bolesť. Ublížila som mu. Zabolelo ho to. Videla som mu to v tvári.

Lukáš
"Počkaj tak ty si o tom nevedel? Spýtal sa a videla som na jeho tvári jemný úsmev.

Sebastian sa znova obrátil na Lukáša.

Sebastian
" Ja viem prečo jej nedopraješ šťastie. Si len úbohý idiot, ktorý sa vyspal s nejakou štetkou, lebo ti Lara nedala. A teraz, keď vidíš že je šťastná so mnou, tak ťa to rozčuľuje a nedokážeš to zniesť. Ale smola. Lara je teraz moja."

Nevedela som čo na to povedať. Nemala som slov a nedokázala som ich zastaviť. Nechceli ma počúvať.

Lukáš
" Lara ťa nikdy nebude milovať tak, ako milovala mňa. Ani teraz ťa nemiluje. Stále miluje mňa. " videla som na ňom úsmev keď to hovoril.

Nestihla som zareagovať. Stalo sa to veľmi rýchlo. Už som len videla ako Lukáš leží na zemi a z nosa mu tečie krv. Sebastian sa naňho vrhol a začali sa biť. Ich kamaráti sa ich snažili oddeliť, no márne. Mne už stekali slzy z tváre. Ani ja som ich nemohla zastaviť. Jediné čo som robila, bolo že som kričala. Nech prestanú. Potom sa ich viacerým chlapcom podarilo oddeliť. Odľahlo mi že to urobili. Sebastian mal zakrvavenu tvár a videla som aký je naštvaný. Ešte som ho nikdy nevidela takého naštvaneho a agresívneho. Nečakala som to od neho. Lukášovi tiekla krv z nosa a trochu aj z pier. Bol to strašný pohľad na obidvoch. Práve sa obidvaja kvôli mne pobili. Pred všetkými ľuďmi.

Sebastian
"Ty sviniar. Vypadni. Vypadni lebo ťa zabijem. Kričal naňho.

Lukáš
" Nie. Ostanem tu. Chcem sa s Larou porozprávať. "a pozrel sa na mňa

Vedela som že teraz rozhodne nie je vhodná chvíľa sa s ním rozprávať. Hoci s nevôľou, musela som to urobiť.

Lara
" Lukáš mal by si odísť. Nechcem sa s tebou rozprávať. Odíď. A slzy mi stále stekali po tvári.

Cítila som dotyk na obidvoch dlaniach. Dievčatá. Celý čas pri mne boli a pozorovali tu scénu. Som rada že boli so mnou. Sama by som to nezvládla. Lukáš sa na mňa nechápavo a s bolesťou v tvári pozrel ale nič nepovedal. Až po chvíli.

Lukáš
"Miluješ ma ešte?" leskli sa mu oči od sĺz.

Túto otázku som vážne nečakala a nevedela čo povedať. Keby sa dalo tak v tej chvíli sa teleportujem niekde ďaleko. Kde nebudú tí ľudia, Sebastian a Lukáš. Kde nebude nikto, len ja. Sama. Neviem, či to bolo správne rozhodnutie. Ale musela som niečo povedať. Bolo mi Sebastiana ľúto. Ublížila som mu. A má ma naozaj rád.

Lara
"Odíď. Chodím so Sebastianom. A ty to musíš rešpektovať. Si moja minulosť. Ublížil si mi. To už nevratiš späť." teraz som ublížila jemu.

Snažila som sa už viac neplakať keď som videla ako Lukáš nahnevaný odchádza. Každého od seba odstrkával. Cestou sa ešte napil pravdepodobne alkoholu a potom rýchlo odišiel. Sám. Kamaráti sa za ním rozbehli. Sebastian sa potom na mňa pozrel pohľadom, ktorý som nevedela rozoznať. Nevedela som či je nahnevaný, sklamaný, smutný. Proste to bol len pohľad. Potom odišiel aj on. Ostala som tam s dievčatami. Ľudia si začali hovoriť čo sa tam práve stalo. No našťastie ma už nikto nesledoval. Boli zaujatý svojim ohovaranim. Vtedy sa to stalo. Spadla som na kolená a nevedela som ovládať kopu sĺz ktoré zo mňa stekali. Dievčatá boli cely čas pri mne. No vedeli že ma neupokoja tak skoro.

Večer som ležala na svojej posteli. Konečne sa mi po niekoľkých hodinách podarilo neplakať. Bola som sama a len som tak ležala. Zakrytá pod paplónom. S bolesťou v tele. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Neplánovala som to dvihnuť. Len som sa chcela pozrieť kto mi volá. Neznáme číslo. Kto to môže byť? Nedvíham neznáme čísla. Vypla som to a ležala ďalej. No po pár minútach mi to číslo volalo znova. Určite to bol nejaký omyl. Nemala som chuť počuť nejaké hlúpe ospravedlnenie že to bol omyl. Znova som ho vypla. No zavolal mi aj tretíkrát a aby som mala konečne pokoj tak som to nakoniec zdvihla.

Ten hlas sa mi zdal odniekiaľ povedomí. No nečakala som to čo prišlo...