First Love

38. časť

Chvíľu som sa naňho pozerala a nevedela či sa mi to len zdalo. No on nereagoval. Slza mi stiekla z jedného oka. Myslela som si že sa preberie. Na malý moment som dúfala, že sa preberie. No neprebral sa. Čakala som, či neotvorí oči. No on ich neotvoril. Bolo to zdrvujúce. To čakanie. Doktor povedal, že jeho stav sa zlepšuje. Tak prečo proste neotvorí oči. Prečo sa do riti nepreberie. Už je to pár dní a nič. Žiadny náznak. 

Večer som už v nemocnici neostávala. Potrebovala som spánok a keby sa niečo dialo tak viem, že mi dajú vedieť. Doma som sa najedla a hneď zaľahla s myšlienkou na Lukáša. Vo vnútri ma to ničilo. Tá hnusná myšlienka, že by sa už neprebral ma ničí.

Ráno som sa zobudila s bolesťou tela. Myslím že som nespala dobre. Sníval sa mi zlý sen a necítim sa dobre. Keď si predstavím že už o týždeň idem do školy tak sa idem zblázniť. Dnes znova pôjdem do nemocnice, no predtým sa musím stretnúť so Sebastianom. Keďže sa na mňa nehnevá, je toho názoru aby sme spolu trávili viac času. Sebastian už školu skončil takže do školy už nenastupuje. To znamená, že ho tam už nebudem vídať. Včera večer mi napísal aby sme sa dnes znova stretli. Príde okolo jednej. Dúfam že spolu nebudeme dlho aby som mohla ísť do nemocnice.

Najedla som sa, nachystala a ako vždy, dole ma už Sebastian čakal. Prišla som k nemu, on sa naklonil a tentokrát ma jemne pobozkal na pery. Po chvíli som sa odtiahla, usmiala sa naňho a šli sme do mesta. Tentokrát prišiel pešo a nie na svojom luxusnom aute. Vyhovovalo mi, že sa budeme prechádzať. Ruka v ruke sme kráčali a rozprávali sa o všeličom. Bolo mi s ním vážne dobre. No myšlienkami som niekedy bola inde. Sebastian si to všimol, no zo začiatku nič nepovedal. No neskôr zrazu zastavil, pritiahol si ma a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala a potom som sa odtiahla. Pozrel mi priamo do očí.

Sebastian
"Čo ti je? Si čudná." kutikmi úst sa usmial.

Lara
"Nič mi nie je. Čo by mi malo byť? Tiež som sa usmiala aby som vyzerala že mi nič nieje.

Sebastian
" Je ti niečo. Vidím to na tebe. Myšlienkami si niekde inde a skoro vôbec ma nepočúvaš. Tak vyklop to. "

Lara
" Vážne mi nič nie je. Trápi ma že už o týždeň mám školu." zaklamala som. Teda z časti to bola pravda ale to nebol hlavný dôvod.

Sebastian sa už potom nevypytoval. Kráčali sme ďalej. Zobral ma na obed a potom sme sa len prechádzali. Nie žeby som s nim už nechcela byť ale chcela som čo najskôr ísť do nemocnice. No nemohla som mu to povedať. Snažila som sa niečo vymyslieť a vedela som, že znova budem musieť klamať. Nič iné mi neostávalo.

Lara
"Sebastian, zabudla som ti povedať že dnes musím ísť domov skôr. Mama ma potrebuje. Vravela že dnes niekam pôjdeme. Nevadí ti to?"

Sebastian
"Jasné že mi to nevadí. Poď odprevadim ťa." odľahlo mi.

Nechcela som aby ma odprevadzal domov, keďže ma strašne boleli nohy a z mesta som to do nemocnice mala bližšie. Ale vedela som že ho nepresvedčím aby ma neodprevadzal. Keď sme sa rozlúčili, rozhodla som sa že do nemocnice pôjdem autobusom. Pešo by som to už asi nedala. Keď som vystúpila na treťom poschodí, na chodbe stál len Tomáš. Vedela som že Lukášovi rodičia sú pri ňom.

Tomáš
"Ahoj" pozdravil sa a objal ma.

S Tomášom sme sa za tie dni dosť spoznali a zblížili. Nikdy som nemala blízko k Lukášovým priateľom. Niektorí boli vážne sprostí. No Tomáš bol iný. Bol zlatý, džentlmen a hoci navonok pôsobí ako nejaký bad boy, tak vo vnútri je to skvelý chlapec. Som rada že sme sa spoznali. Dúfam že ostaneme v kontakte. Bola by som rada.

Lara
"Ahoj, niečo nové?" spýtala som sa zvedavo.

Tomáš
"Nie zatiaľ nie." povedal smutne. Potom sa ma nečakane spýtal.
"Bola si s priateľom?"

Nečakala som tu otázku no odpovedala som.

Lara
"Áno bola." odpovedala som

Tomáš
"Ľúbiš ho?" spýtal sa ma.

Ostala som v šoku. Túto otázku som rozhodne teraz nečakala. Nevedela som ako mam odpovedať. Áno mam Sebastiana rada ale ešte ho neľúbim. No možno časom...

Nestihla som odpovedať, keď Lukášov ocko vyšiel z dverí a kričal aby sme rýchlo zavolali doktora. Nevedeli sme čo sa stalo. Zavolali sme doktora a rýchlo šli do izby za ním.