First Love

53. časť

Prebúdzam sa na nepríjemný zvuk budíka. Vypla som ho a uvedomila som si, že cítim ako ma objima niečija ruka. Spomenula som si na včerajší večer. S Lukášom sme si to poriadne užili a ráno som sa cítila vážne oddychnutá a šťastná. Prebúdzať sa ráno okolo chlapa ktorého ľúbite je na nezaplatenie. Otočila som sa k nemu a poriadne si ho obzrela. Bol krásny. Ešte aj v spánku vyzeral dokonalo. Naklonila som sa k nemu a pobozkala ho na líce tak, aby som ho nezobudila. Nechcela som ho budiť. Bol taký sladký. Opatrne som vyšla z jeho náručia a šla sa chystať. Keď som už bola na odchode, Lukáš ešte stále spal. Budiť som ho rozhodne stále neplánovala, tak som mu nechala odkaz. Napísala som mu aby sa kľudne naraňajkoval a nechala som mu kľúče.

Keď som bola v škole, rozprávala som sa s dievčatami, ale ešte stále som nemala odvahu začať. Stále boli v tom, že sa so Sebastianom stretávame a je to na dobrej ceste. O Lukášovi nemali ani poňatia. Emma mi to "uľahčila" svojou otázkou.

Emma
"A čo ty Lara? Ako pokračuje váš vzťah so Sebastianom? Už ste znova spolu?" spýtala sa.

Lara
"Noo ako to povedať.. Jaa.." nevedela som zo seba dostať

Emma
"Čo sa stalo?" klesli dievčatám úsmevy na tvári keď ma videli.

Lara
"Vrátila som sa k Lukášovi." rýchlo som zo seba dostala, no necítila sa lepšie.

Bála som sa ako zareagujú. No videla som v ich tvárach, že nebolo z toho veľmi nadšené.

Alison
"Ty si sa k nemu vrátila? Odpustila si mu? Len tak?"

Lara
"Ľúbi ma a ja jeho. Proste som bez neho nedokázala byť." snažila som sa im povedať.

Alison
"A ty si mu len tak skočila do náručia."

Lara
"Nie. Bojoval o mňa. Dokázal mi že ma ľúbi." snažila som sa ich presvedčiť

Emma
"Vyspala si sa s ním?" spýtala sa na rovinu.

Nechápala som o čo im išlo. Kam tou otázkou mierila.

Lara
"Áno spala.. Ale čo to s tým má.." nechápala som.

Emma
"Takže ťa dostal do postele aby si ťa získal." vyvalila som na ňu oči.

Lara
"Vedela som, že ma v tom nepodporíte."

Šla som si sadnúť nahnevaná na svoje miesto. Celý deň som sa s nimi nemala chuť rozprávať. Nahnevalo ma čo si mysleli. Že ma dostal do postele. Áno vyspali sme sa spolu ale to nebol jediný dôvod prečo sme sa dali dokopy. Dokázal mi že ma ľúbi.

Cestou domov som nemala chuť na nič. Nerozprávala som sa s kamarátkami a Sebastian už so mnou určite nebude chcieť nič mať. Zrazu mi zavibroval mobil. Prišla mi správa od Lukáša.

Láska, chcem aby si išla so mnou a Tomášom večer von.

S úsmevom som súhlasila a odpovedala som. Tešila som sa že s obidvoma pôjdem von. Chcela som ich vidieť. Obidvaja mi hrozne chýbali, hoci s Lukášom som ráno bola. Prišla som domov a na chvíľu si ľahla. Hoci som bola šťastná že chlapcov uvidím, stále som nemala náladu. Zaspala som ale našťastie som sa zobudila hodinu pred tým než som mala ísť von, takže som mala dosť času na prichystanie. Učesala som si svoje roztrapatene vlasy a obliekla sa. Dohodli sme sa že sa stretneme v meste takže bolo načase ísť. Nezabije ich keď budem chvíľu meškať.

Keď som ich zbadala hneď som sa usmiala. Boli sexi a vážne neodolateľni. Nechápem prečo Tomáš ešte nemá priateľku. Je taký ako Lukáš. Sú si podobný. Je úžasní a neverím, že ho žiadna nechce.

Keď som k nim došla, hneď som sa vrhla na Lukáša. Pobozkala som ho a on mi hneď bozk opätoval. Keď sme sa odtiahli, silno som objala Tomáša. Lukáš si asi myslel, že sme sa objimali dlho, lebo nás od seba odtiahol. Myslím že sa u neho objavila žiarlivosť. No v tomto prípade myslím, že žiarliť nemusí. Tomáš je jeho najlepší kamarát a nikdy by som nedopustila aby bolo medzi nami niečo viac. A myslím, že tak to cíti aj on.

Kráčali sme spolu v meste, ja s Lukášom ruka v ruke a Tomáš pri nás a hľadali kde si ísť sadnúť. Šli sme do najbližšej kaviarne. Objednali sme si a čakali kým nám to donesú. Lukáš sa s Tomášom celý čas rozprávali, no ja som bola duchom neprítomná. Moje myšlienky zablúdili na to, čo mi dnes povedala Emma. "Takže ťa dostal do postele, aby si ťa získal." Nechcela som tomu veriť. Áno vyspala som sa s ním ale udobrili sme sa preto, lebo mi povedal že ma ľúbi. Zrazu som zacítila niekoho ruku na svojom stehne. Trochu som sa strhla a videla že sa obidvaja na mňa pozerajú. Vôbec som netušila o čom sa bavili a čo sa ma pýtali.

Lara

"Prepáčte. Trochu som sa zamyslela. o čom ste sa bavili?" chcela som nahodiť akoby nič a aby sa ma nič nepýtali. No Lukáš ma pozná veľmi dobre a viem že to zo mňa bude chcieť dostať.

Lukáš

"Lara, čo ti je? Si nesvoja. Poznám ťa. Nad čím si premýšľala?"

Lara

"Nad ničím dôležitým. Len rozmýšľam ako to toho roku zvládnem keď maturujem. Vlastne obidvaja maturujeme." usmiala som sa naňho. Neveril mi. Viem že nie.

Lukáš

"Jasné" povedal, no vedela som že hneď ako Tomáš odíde, vráti sa k tomu. " Áno maturujeme. No nerobím si z toho nejaké starosti. Hoci teraz vymeškám dosť veľa, zvládnem to. A aj ty láska. Nerob si starosti."

Lara
"A o čom ste sa to vlastne bavili?"

Lukáš
"S Tomášom sme vlastne riešili čo plánujeme po skončení školy."

Zarazil ma tou témou. Nerozmýšľala som nad tým. Nezamýšľala som sa nad tým čo bude keď skončím školu. Či pôjdem na výšku alebo nie. Vždy som túžila odísť z tejto krajiny a nechcela som ísť na výšku. No teraz keď som s Lukášom netuším. Raz mi spomínal, že by sa rád posunul vo futbale niekde vyššie. Teraz je zranený a nemôže hrať no keď sa poriadne uzdravý, viem že bude. A ja by som ho nemohla opustiť. Myslím, že on by sa vzdal svojho sna keby som chcela ísť z tadiaľ preč. No to by som mu nikdy nedovolila. Urobila by som preňho čokoľvek. A keď tu bude chcieť ostať a budovať si kariéru, zostanem s ním.

Tomáš

"Ja asi budem pokračovať vo futbale. Čo ty Lukáš? Tiež si chcel pokračovať nie?"

Lukáš
"Áno. No musím sa najprv poriadne uzdraviť."

Takže je to jasné. Lukáš chce pokračovať vo futbale. A myslím že tu na Slovensku. Som ochotná sa kvôli nemu obätovať a ostať tu s ním. Tému čo budeme robiť keď skončíme školu sme ukončili a bolo už dosť neskoro tak sme sa rozhodli že pôjdeme. S Tomášom sme sa rozlúčili a Lukáš ma odprevadil domov. Kráčali sme ruka v ruke a zrazu na mňa vybehol s otázkou na ktorú som čakala a vedela, že sa opýta.

Lukáš
"Lara, nad čím si v kaviarni skutočne rozmýšľala? A viem, že nad maturitou to nebolo. Poznám ťa."

Neutajila by som to. Všetko som mu povedala a videla som ako ho to nahnevalo. Nepáčilo sa mi, že so mnou moje kamarátky nesúhlasili a že ho videli v takom svetle. Každý robí chyby. Áno viem. Sama neverím že toto vravím. Ešte donedávna som tvrdila, že keď jednu chybu urobí raz, tak potom to urobí znova. Áno je to tak. No nie u každého. A ja mu verím.

Pred mojou bytovkou sme sa ešte rozlúčili a potom som šla domov. Musím sa s dievčatami o tom porozprávať a chcem aby boli na mojej strane a nemysleli si o Lukášovi zlé veci. Boli ma to.

Táto časť je o trošilinku dlhšia ako ostatné čo som písala. Snáď vám to nevadí. A baví vás to.

Tieto časti sú trošku nudnejšie a mrzí ma ak vás to veľmi nebaví, ale chcela som tu spomenúť aj ich plány do budúcnosti. Všetko má svoje dôvody. Verte mi. Ešte pár časti a začne to byť zaujímavé. No všetko má svoj čas.