First Love

17. časť

Pobozkali sme sa. Zaujímalo by ma prečo ma chcel dnes vidieť. Je Štedrý večer. Myslela som, že chce stráviť tento deň doma s rodinou a nie so mnou. Ale je to od neho zlaté že ma chcel vidieť a vlastne pre mňa je to najkrajší darček pod stromček, ak môžem s ním byť aj v tento deň hoci len na dve hodiny.

Išli sme sa znova prejsť, rozprávali sa a keď nám začínala byť zima, šli sme k nemu.

Tam ma s radosťou privítali jeho rodičia. Jeho mamka varila a jeho ocko pozeral v obývačke telku. My sme sa presunuli do jeho izby.

Lara
"Prečo si chcel, aby sme sa stretli v tento deň?" spýtala som sa zvedavo, kým si prezliekal tričko. Pozorne som ho sledovala, keď si dával dole tričko a musím povedať, že ma nádherné telo. Nemohla som z neho spustiť oči.

Lukáš
"Lebo mi chýbaš a chcel som ťa vidieť. Už som ti to vravel." povedal mi s úsmevom na tvári.

Keď sa prezliekol, ľahol si na posteľ a roztiahol ruky, aby som si k nemu ľahla tiež. Hlavu som si položila na jeho hruď a ruky položila okolo neho. Cítila som sa veľmi šťastne a vlastne zamilovane. Ešte som niečo také s nikým nezažila a som šťastná, že teraz to zažívam.

Ani neviem ako dlho sme sa rozprávali, ale prebrali sme rozhodne všetko. Naše a jeho vianočné rodinné tradície, čo budeme cez sviatky robiť a tak...

Po chvíli som si sadla a keďže som vedela, že dnes budeme spolu tak som si zo sebou zobrala aj jeho darček. Dala som mu tašku, ktorú otvoril a v nej bola pekná bordová mikina, ktorú pred dvoma týždňami uvidel v obchode, skúšal si ju a veľmi ju chcel ale nemohol, lebo bola dosť dráha a nechcel peniaze minút na mikinu. Vedela som, že mu urobím radosť, tak som mu ju kúpila.

Bol veľmi šťastný. Videla som mu to na očiach. Hneď si ju obliekol a nedal ju dole. Potom sa na mňa pozrel a dodal.

Lukáš
"Láska? Zatvor oči" poprosil ma a ja som naňho zmätene pozrela. Prečo by odo mňa chcel aby som zatvárala oči.
"No tak, Zatvor ich. A tentokrát ma pobozkal. Počuvla som a nakoniec zatvorila.

Mam rada prekvapenia takže podvádzať som rozhodne nechcela. A viem, že keby som ich otvorila tak by sa nahneval. A nechcem mu kaziť jeho radosť. Vždy keď je šťastný, tak som šťastná aj ja. Hreje ma to pri srdci.

Niečo som počula ako zašušťalo a potom som cítila ako si znova ku mne sadol na posteľ.

Znova ma jemne pobozkal a potom mi povedal aby som oči otvorila. Predo mnou držal menší krásne zabalený balíček.

Nevydržala by som, tak som ho chcela otvoriť. Začala som ho rozbalovať a v ruke som držala krabičku. Lukáš ma pozorne sledoval a ja som tu krabičku nakoniec otvorila.

Bol tam nádherný, strieborný náramok. Už pri prvom pohľade na ten náramok som vedela, že vôbec nebol lacný a nie je to len obyčajná bižutéria. Nemala som slov a do očí sa mi nahrnuli slzy. Od tej radosti a od toho čo som videla sa mi chcelo plakať.

To všetko, čo mi dal. Včera s ním strávený deň, kde má zoznámil s rodičmi a zobral ma na klzisko a prvýkrát mi povedal že ma ľúbi. A dnes tento nádherný náramok. Nemam slov.

Lara
"Ja vážne neviem čo povedať. Prečo? Ja to nemôžem prijať. Muselo to byť dra..." nestihla som odpovedať lebo ma znova pobozkal.

Lukáš
"Ten včerajšok a tento náramok, to všetko ti dávam preto, lebo ťa neskutočne ľúbim. Musím sa ti priznať, že ešte som nemal také dievča ako si ty. Áno mal som vzťah. Niekoľko. Ten najdlhší asi mesiac. Ale ani k jednej som nikdy necítil to, čo cítim k tebe. Milujem ťa. Si moje všetko. Som šťastný. A toto si všetko zaslúžiš. Chcem, aby si bola šťastná aj ty. A aby si videla ako veľmi ťa ľúbim. Tento náramok je kvôli tomu, aby si mala niečo odo mňa a aby každý vedel, že si len moja. Nikoho iného. Len moja. " slzy sa mi tlačili do očí. A nakoniec aj vyšli. Neudržala som sa.

Povedal mi tak nádherné slová, že som sa rozplakala. Ale od šťastia. Utrel mi slzy svojou dlaňou a pobozkal ma. Potom mi ten náramok nasadil na ruku. Bol nádherný. Znovu sme sa pobozkali, ale tentokrát vašnivejšie.

Niekoľko minút sme sa bozkávali a potom ma odprevadil domov. Objali sme sa, popriali šťastné a veselé Vianoce a šli domov.

Doma som ukázala aký nádherný náramok som od neho dostala. Tento darček, je to najkrajšie čo som mohla dostať. Budem si naňho dávať pozor. Velmi si to vážim.

Tento deň prebiehal už tak, ako každý rok. Prestreli sme stôl, potom sme sa všetci spolu najedli, rozprávali a nakoniec sa premiestnili k stromčeku. Tam sme si podávali darčeky a som šťastná, že sa každý potešil. Toto mam zo všetkého najradšej. Chvíle strávené spolu a potom tie nádherné úsmevy z tých darčekov, ktoré vidím na rodičoch a na sestre.

Chyba mi tu Lukáš, ale viem že tak ako ja myslím na neho, tak myslí aj on na mňa a teraz je taky šťastný ako ja s rodinou.