First Love

27. časť

Dievčatá sa mi na dnes večer pomohli prichystať. Keďže je vonku dosť teplo, obliekla som si biele tričko na ramienka a sukňu. Na nohy tenisky. Trochu som sa namaľovala a potom som sa s dievčatami rozlúčila a šli domov. Sebastian prišiel na čas a ako vravel, o ôsmej ma čakal dole. Znova prišiel so svojím luxusným autom. Nasadla som a niekam sme vyrazili.

Lara
"Tak kam to ideme?" spýtala som sa

Sebastian
"No mohli by sme ísť do kina, čo povieš?"

Lara
"Povedal si že to nebudeme brať ako rande." povedala som s jemným uškrnom.

Sebastian
"Nemusíme to brať ako rande. Len pôjdeme do kina. Len tak." aj on sa začal škeriť.

Potom sme sa už celú cestu nerozprávali. On sledoval cestu a ja som si užívala sledovať okolie. Keď sme dorazili ako pravý džentlmen mi otvoril dvere a ja som vystúpila. Vošli sme do kina.

Sebastian
" Tak na čo pôjdeme? "spýtal sa ma

Lara
" neviem vyber ty. "

Chvíľu sme tam stáli a Sebastian rozmýšľal na aký film pôjdeme. Nakoniec vybral romantický film. Sadli sme si na miesta a pozerali. Po dlhšej dobe keď som bola zaujata filmom, zrazu som zacitila ako sa jeho ruka dotýka môjho stehna. Prečo to urobil? Prerušil ma počas filmu. Bola som zaujata. Teraz sa kvôli tomu neviem sústrediť. Snažím sa tváriť normálne ale je to ťažké. Počas celého filmu, mal ruku na mojom stehne. Nechápala som to. Snažila som to nebrať tak vážne. Bola som pri ňom trochu nervózna. Predsa sme sa bozkávali a ja som ho potom odmietla. A teraz sme spolu von a netuším čo sa dnes stane.

Keď sme vyšli z kina, navrhol aby sme sa išli len prejsť. Súhlasila som a tak sme sa len prechádzali. Rozprávali sme sa o všeličom. O našich rodinách, o plánoch do budúcnosti, o záľubach.. Ale ani jeden z nás nespomenul bozk, Lukáša ani nič podobné. Bola som rada že to ani jeden z nás nespomenul. Bola som uvoľnená a zabudla tak na všetko. Bolo zvláštne s ním byť von. Nevedela som, že aj on vie byť... V pohode. Teda, že sa s ním dá normálne porozprávať o všetkom. Je zvláštne, že som ho poznala už skôr, ale v podstate som o ňom nič nevedela. Myslela som si, že je to len obyčajný sukničkar, ktorý je len namyslený a sebecký. Mýlila som sa. Na súťažiach na základnej škole som ho nikdy úplne dobre nespoznala. Nepoznala som aký je v skutočnosti, aký je vo vnútri, aké sú jeho pocity a to všetko.. Začínal mi byť dosť sympatický a cítila som sa pri ňom vážne dobre. Nie, ešte stále som na Lukáša nezabudla ale.. Nemala by som sa pohnúť ďalej?

Po dlhej prechádzke a dlhom rozhovore sme opäť prišli ku kinu, kde sme nechali auto. Chcela som nastúpiť ale Sebastian ma potiahol za ruku a pritiahol si ma k sebe. Nemohla som povedať že sa mi to nepáčilo. Ale prečo to urobil? O čo mu ide? Je to len nejaká jeho hra? Neviem z neho vyjsť. Lebo je taky, aký je. Namotava dievčatá a potom ich odkopne. Toho sa bojím. Nechcem aby mi znova niekto ublížil. So Sebastianom sme si pozerali priamo do očí.

Lara
"Nepovedal si, že toto nie je rande a že ideme vonku len tak a nič sa nestane?" spýtala som sa ho trochu hanblivo.

Sebastian
"Nepovedal som, že sa nič nestane." priblížil sa a pobozkal ma. Jemne a pomaly. Bol to pekný bozk.

Niečo som cítila. Neviem, či to bolo len preto že ma pobozkal alebo sa mi to páčilo, alebo sa mi trochu páči on? Nie. To nemôže. Lukáša som ešte stále nedostala zo svojej hlavy a už vôbec nie zo svojho srdca. Ale.. Môžem naňho skúsiť zabudnúť a posunúť sa ďalej.

Lara
"Nechcem mať znova zlomené srdce." povedala som keď sme sa od seba odtiahli.

Sebastian
"To by som ti nedokázal urobiť." a znova ma pobozkal.

V kútiku duše som tomu chcela veriť ale spomenula som si na to, ako sa ma Lukáš spýtal či budem jeho dievčaťom a budeme spolu chodiť ja som súhlasila a povedala nech mi nezlom srdce. On tiež povedal, že mi ho nezlomi. A nakoniec to aj tak urobil. Sú to len hlúpe slová. Nikdy nikto nevie čo sa stane. V jeden deň ste v poriadku a vravíte si že sa ľúbite a na druhý vás s niekym podvedie. Viem. Nie je to u každého. Ale u mňa to tak bolo. A bolí to. Stále to veľmi bolí. Ale nemôžem stále plakať. Musím sa pohnúť ďalej. Sama alebo so Sebastianom. Zabudnem na Lukáša.

Sebastian ma odviezol domov a odprevadil ku vchodu.

Lara
"Ďakujem za dnešný večer. Bolo mi s tebou veľmi dobre. Ale nechápem ako si to všetko mám vysvetliť." povedala som.

Sebastian.
"Keďže si dnešný večer brala ako len obyčajný večer strávený so mnou tak.. Mohol by som ťa už pozvať konečne na rande?" spýtal sa ma.

Lara
"Mohol." s uškrnom som mu odpovedala.

Sebastian
"Takže Lara, pôjdeš so mnou na rande?" s úsmevom sa ma spýtal

Lara
"Áno, rada." s úsmevom som odpovedala.

Videla som ako sa mu rozžiarili oči. Bol zlatý. Poďakovala som mu za dnešný večer, popriala som mu dobrú noc a chcela odísť ale znova si ma pritiahol a pobozkal ma. Asi sa mu páčilo sa so mnou bozkávať, lebo to spravil už niekoľkíkrat. Nič som nepovedala, len som sa usmiala a potom šla domov. Doma som sa šla ešte najesť, osprchovať a potom som si šla ľahnúť. Vedela som, že moje kamarátky chcú vedieť všetko čo sa  stalo ale bola som príliš unavená. Poslala som im krátku správu.

Noora
Sebastian je zlatý chlapec. Mám rande.

Alison som poslala to isté a nečakala na spätnú správu. Mobil som odložila a šla som spať. Rozmýšľala som ešte nad dnešným večerom. A nad mojimi pocitmi. Netuším čo cítim. Len viem, že k Lukášovi city ešte stále nepominuli a so Sebastianom mi je čím ďalej tým lepšie.