First Love

15. časť

Lara
"Kam teraz ideme?" spýtala som sa ho, keď sme vyšli z jeho bytu.

Lukáš
"Nechaj sa prekvapiť" povedal mi a viedol ma niekam.

S nadšením som chytila jeho ruku a šla s ním. Doviedol ma na zimný štadión. Vedela som prečo sme tu. Hneď mi napadlo klzisko. To snáď nemysli vážne. Neviem sa korčuľovať. Ani sa nespytal. On ma chce snáď zabiť. Alebo chce aby som si tesne pred Štedrým dňom niečo zlomila.

Lara
"Lukáš ja ťa zabijem. Ja sa neviem korčuľovať. Na ľade som stála asi dvakrát. A bolo to hrozne." povedala som mu dosť znechutene.

Lukáš
"Neboj sa. Nič sa ti nestane. Budem stále s tebou. Bude sranda. Zabavíme sa. Sľubujem ti to. Tak pod ideme po korčule." zahlásil

Keď sme sa obuli, mali sme ísť na ľad. Podal mi ruku a ja som naňho pomaly šla. Mala som neskutočný strach. Pevne ma chytil keď videl že som neistá a ja som sa predsa len začala cítiť bezpečnejšie.

Na to, že som sa tak bála, bolo to vážne super. Nasmiali sme sa, zakorčuľovali a musím povedať že som sa to aj celkom naučila. Nezáležalo mi na to či to viem alebo nie. Jediné, čo som vnímala bolo to, že som s nim. Že mi dnes prichystal nádherné prekvapenie a že to bol najkrajší darček aký som dostala. Viac šťastnejšia som už nemohla byť.

Dokorčuľovali sme sa, prezuli a šli sme preč. Bolo už dosť hodín a my sme sa šli prejsť do mesta.

Mesto je krásne ozdobené, všetko je biele, ľudia a deti stoja pod vianočným stromčekom, smejú sa, rozprávajú hrajú sa, pijú Vianočný punč a horúcu čokoládu. Je to tak krásny pohľad ako sa rodiny a priatelia stretnú v tak krásny čas a sú spolu.

Aký sú šťastný a vyzerajú že sú bezstarostný. Teda aspoň v tejto chvíli. Vždy som milovala chodiť do mesta sa len prejsť v taky čas. Pozerať sa na krásne ozdoby a rozprávať sa. Vždy som túžila po tom, že ak budem mať priateľa, tak sa s ním budem prechádzať a rozprávať sa. Teraz sa mi ten sen splnil.

Som tu, s mojim úžasným a krásnym priateľom a prechádzame sa na Vianoce mestom.

Zastavíme sa pri Vianočnom stromčeku.

Lukáš
"Dáš si punč alebo horúcu čokoládu?"
Spýtal sa ma.

Lara
"Horúcu čokoládu" zahlásila som nadšene ako malé dieťa.

Lukáš sa zobral a obom nám kúpil horúcu čokoládu. Pomaly sme ju vypili.

Keď som sa pozerala na Vianočný stromček aký je krásny, chytil ma za ruku. Pozrela sa naňho a nemohla z neho spustiť oči. Neviem ako sa mu za to všetko poďakujem. To, čo pre mňa dnes spravil bolo naozaj nádherné. Musela som mu niečo povedať.

Lara
"Lukáš. Ja.. Chcela by som sa ti poďakovať za ten dnešok. Naozaj som šťastná, čo si pre mňa urobil a aké prekvapenie si mi prichystal. Keď si ma predstavil rodičom, keď sme spolu ozdobovali váš stromček, keď sme šli na klzisko a teraz tu s tebou stojím. Nesmierne si to vážim a neviem ako sa ti za toto poďak... " nestihla som dopovedať, lebo ma chytil za pás a jemne ma pobozkal. Po chvíli bozkávania dodal.

Lukáš
" Nechcem aby si mi za toto ďakovala. Aby si mi to nejako oplácala. Všetko som to robil pre to, lebo ťa zbožňujem. Lebo si to všetko zaslúžiš a ja som šťastný, že ťa mám. Chvíle s tebou sú tie najkrajšie dní v mojom živote. Dúfal som, že takýto darček k Vianociam si zaslúžiš. Všetko, čo som dnes s tebou robil bolo preto, lebo ťa ľúbim. Veľmi ťa ľúbim Lara. Ďakujem za to, že existuješ. Ďakujem. " povedal mi a ja som stratila reč.

Nechcelo sa mi veriť čo mi práve povedal. Ani nie tak to že mi ďakuje a tak ale to že mi povedal, že ma ľúbi. Na túto chvíľu som čakala tak dlho. Bála som sa že on to tak necíti. A on mi to povedal v ten najkrajší deň pred krásnym Vianočným stromčekom a dokonca začali poletovať vločky. Bolo to také krásne a romantické. Na túto chvíľu nikdy nezabudnem. Vďaka nemu som taka šťastná ako som ešte nikdy pred tým nebola.

Lara
"Ľúbim ťa" a pobozkala ho s najväčšou láskou.