First Love

31. časť

Zobudila som sa ráno s opuchnutými očami. Ako vždy. Už to u mňa začína byť zvykom. A to vždy keď stretnem Lukáša. Unavuje ma to už. Neviem či mám zavolať Noore a Alison a povedať im o tom čo sa včera stalo, alebo im to poviem neskôr. Ale teraz nemám náladu takže to nechám tak. Nemám náladu sa s niekým baviť. Rozhodla som sa, že si vypnem mobil a dnešný deň strávim len doma, sama a nechcem aby ma niekto rušil. Vstala som a šla sa naraňajkovať. Pozrela som sa na hodinky a bolo jedenásť. Som sama doma takže je to pre mňa oveľa príjemnejšie. Vyhovuje mi to dnes takto. Najedla som sa a dala som si maraton Harryho Pottera. Na chvíľu som zabudla na všetko. Bála som sa že dnes budem stále plakať ale už som nemala silu.Bola som len slabá a vyčerpaná. Po niekoľkých častiach filmu som sa šla znova najesť keďže som vyhládla a rozhodla som sa že sa pôjdem prejsť. Čerstvý vzduch mi urobí dobre. Obliekla som sa a šla som von. Presne som vedela kam pôjdem. Na svoje obľúbené tiché miesto. Nikto nevie že je moje obľúbené a nikoho by nenapadlo by ma tu hľadať. Je to neďaleký park. Ľudia tu veľmi nechodia a ja som tu vždy chodila premýšľať. Bolo to moje tajné miesto. Je tu aj rieka na ktorú som sa vždy dívala a premýšľala.

Šla som tu aj dnes, slúchadlá som mala v ušiach a počúvala hudbu. Nebola to nejaká moderná a  pesnička. Bola to príjemná skôr klasická hudba. Yiruma- moonlight. Bolo to príjemné. Zatvorila som oči a neviem prečo sa to stalo. Ale znova mi vyšla slza. Myslela som si že už nebudem plakať. Že už som plakala dosť. Ale bolelo to. Všetko vo vnútri ma bolelo. Možno by to tak nebolelo keby sa to všetko neudialo. Možno by sa naňho dalo zabudnúť keby ma nechal na pokoji a zmizol mi zo života. Ale on nezmizol. Chce ma späť a bozkáva ma a dotýka sa ma. Je to pre mňa ťažké sa ovládať. A nepoddať sa mu. Chcela by som mu odpustiť ale ublížil mi. Pomaly začínala byť tma a ja som sa rozhodla,že už pôjdem domov. Keď som prišla, stále som bola sama. Zapla som si mobil aby som sa pozrela či mi nevolali rodičia. Keď som ho zapla, videla som tam niekoľko zmeškaných hovorov od dievčat a od Sebastiana. Ešte stále som nemala chuť s niekým hovoriť. Odložila som mobil a šla si ľahnúť a pozerala som telku.  Asi po polhodine ležania niekto klopal na dvere. Bolo už dosť neskoro a nechápala kto to môže byť. Keď som otvorila, vo dverách stála Noora a Alison.

Noora

"Lara celý deň si nám nedvíhala telefon. Kde si preboha bola? Báli sme sa o teba." Povedala a ja som sa hneď na to rozplakala a objala ich. Potom som ich pozvala dnu a všetko im porozprávala.

 Celý čas som plakala a nemala silu. Potom som si ľahla a dievčatá pri mne celý čas sedeli a utešovali ma. Som im vďačná za to, že pri mne ostali. Boli pri mne celú noc. Zaspala som. Keď som sa ráno zobudila, dievčatá ležali pri mne. Musela som sa nad tým pousmiať. Zbožňujem ich. Cez deň ani jedna nespomenula slovo o Lukášovi, o bolesti a ani nič s tým spoločné. Dievčatá u mňa ostali aby sa presvedčili že budem v poriadku. Keď sa konečne o tom presvedčili, bohužiaľ museli odísť. Chcela som ich mať pri sebe. Ale nemohli u mňa ostať večnosť. Niekedy som si priala aby sme mali spoločný byt a žili v ňom a zabávali sa. Ale teraz už to nie je možné. Ale je to pekná predstava. Žiť v nejakom veľkom nádhernom meste. Chodili by sme do roboty ale poobede by sme sa zhovárali a večer išli na večierky. Niekedy až príliš rozmýšľam.

Keď odišli, volal mi Sebastian a ja som to hneď dvihla. Nemohla som ho ignorovať. Nebolo by to odo mňa fér. A ani som ho nechcela odignorovať. Zdvihla som a spýtal sa či môže prísť ku mne. Súhlasila som a čakala naňho. Počula som ako zaklopal a šla som otvoriť. Keď som ho uvidela hneď som sa mu hodila okolo krku. Veľmi mi chýbal. A bola som rada že prišiel. Vošiel dnu a šli sme do mojej izby. Bála som že spomenie ten večer na tej párty ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali. Zaslúžil by si vysvetlenie. Ale teraz sa na to vážne necítim. 

Lara

"Nepôjdeme niekam von? Odreagovať sa? Myslím že to potrebujem." Spýtala som sa ho.

Sebastian

"Jasné prečo nie. Poďme." Povedal , ja som sa nachystala a šli sme.

Vystúpili sme a šli sme do jedného baru. Hrala tam hudba a bolo tam dosť ľudí. Šli sme k baru. Sebastian si tam objednal len džús keďže bol znova autom a ja som si dala niečo tvrdšie. Potrebovala som niečo tvrdšie. Viem že sa alkoholom nič nenapraví a nevyrieši ale aspoň na chvíľu zabudnem na bolesť. Vždy to tak bolo. Keď som chcela zabudnúť na to že sa trápim, tak som sa trochu odviazala. Nikdy som nebola natoľko opitá že by ma na druhý deň bolela hlava. Dnes mi je jedno čo so mnou bude. Aj keby ma bolela zajtra hlava. Aspoň budem myslieť na to a nie na nejakú bolesť. Vypila som pár pohárikov a začala som cítiť ako mi to stúpa do hlavy. Sebastian sa ma snažil zastaviť ale ja som prestať nechcela. 

Bola som už dosť podnapitom stave a nepamätám si kedy naposledy som bola v takom stave. Smiala som sa, tancovala spolu so Sebastianom uprostred parketu, vešala sa naňho a cítila som ako mi v tele pulzuje alkohol a je mi horúco. Nič nevnímam. Sebastianovi to očividne nevadí. Tiež tancuje a dotýka sa ma. Je to príjemné. A horšie na tom je to, že ho mám chuť teraz pobozkať. Neviem či je to tým alkoholom ale keď som teraz pri ňom a pozerám sa naňho, priťahuje ma. A dosť. Neviem čo to do mňa vošlo ale nevydržala som. Pobozkala som ho. Ostal v šoku a prestali sme obidvaja tancovať. Po chvíli som cítila ako mi bozky opätoval. Nevnímala som v tej chvíli či je to správne alebo nie. Proste som to urobila lebo som chcela.

Po chvíli vášnivého bozkávania sme sa od seba odtrhli a ja som dodala.

Lara

"Pôjdeme už preč?" Mala som už všetkého odísť a trochu sa mi točila hlava. 

Zobral auto a odviezol ma domov. Odprevadil ma až pred byt keby som to náhodou nezvládla. Aj keď až taká opitá som nebola. No chcel si byť istý, že pôjdem do svojho bytu a nebudem sa chcieť vlámať do susedovho. Keď som otvorila dvere do svojho bytu, otočila som sa k nemu a chvíľu bolo medzi nami trápne ticho. 

Lara

"Chceš prísť ešte ku mne? " Ani neviem prečo som sa to spýtala.

Cítila som ako mi je teplo, ako sa mi trochu točí hlava a ako po ňom túžim. Neviem prečo som ho pozvala ku mne. To nikdy nerobím. Nie som taká. Teraz to proste prišlo. Prikývol a vošiel dnu. Zamierili sme si to do mojej izby. Doma nikto nebol. Rodičia mali nočnú a sestra bola odcestovaná v zahraničí na brigáde. Otočila som sa naňho a pozreli sme si priamo do očí. Potom v zlomku sekundy sme sa na seba nalepili a spojili naše pery. Nie jemne a pomaly . Ale vášnivo. Akoby sme potom túžili už dlho.