First Love

61. časť

Stála som pred dverami a čakala kým ich niekto otvorí. Nakoniec ich aj otvoril. Práve on. Ten, ktorého som nenávidela a nemohla sa naňho pozerať, ale zároveň milovala z celého srdca.

Lukáš
"Lara prečo si mi do riti nedvíhala telefón a nechcela si ma k sebe pustiť."

Nenechala som ho aby pokračoval. Urobila som to, čo som v tej chvíli cítila. Moja ruka sa ocitla na jeho líci a zanechala na ňom obrovskú ranu. Slzy sa mi vtlačili do očí. Videla som aký je zmätený a nechápal prečo som to spravila.

Lara
" Medzi nami je koniec." spadla mi prvá slza dole tvárou.

Lukáš
"Lara o čom to hovoríš? Aký koniec?"

Lara
"Už ťa nikdy v živote nechcem vidieť."

Lukáš
"Kurva Lara toto je nejaký vtip? Netrep somariny." videla som ako už začínal byť nervózny a hneval sa.

Chcela som odísť bez toho aby som mu odpovedala, no chytil ma za ruku, rýchlo ma potiahol dnu, zavrel za sebou dvere a oprel o stenu.

Lara
"Nechaj ma. Chcem odísť" povedala som mu s plačom a snažila sa vyslobodiť z jeho rúk ktoré tie moje držali silno pri stene až ma to bolelo.

Lukáš
"Nie. Nenechám ťa odísť. Vysvetli mi čo sa stalo?

Lara
" spýtaj sa svojej kamarátky Kristíny. " ostal šokovaný. Trafila som klinec po hlavičke.

Lukáš
" Čo ti povedala? " spýtal sa a videla som ako sa mu na krku objavili žili. Bol nazlosteny.

Neodpovedala som. Len som sa mu pozerala priamo do očí zo slzami na tvári.

" Kurva Lara čo ti povedala?" to už skríkol.

Bála som sa ho. Nikdy som sa ho nebála. Dokázal by udrieť? Prečo sa hnevá? Veď to malo byť jasné že sa to raz dozviem. Slzy mi stekali stále dole tvárou. Už som nevládala. Bola som unavená a nevladna. Chcela som ísť do postele a spať.

Lara
"Spýtaj sa jej. Nechcem aby si ma už viac vyhľadával. Už ťa nechcem vidieť a ani nič s tebou mať. Nechcem od teba žiadne vysvetlenie. Do minulosti sa nevraciam. Pamätáš? Pusti ma. Prosím" povedala som pokojným hlasom.

Pozerala som mu priamo do očí, ale nevedela som vyčítať čo v nich je. Pustil mi ruky. Vážne stačilo jedno slovíčko? Stačilo povedať prosím aby ma pustil? Čakala som že ma nepusti? Že sa bude pýtať čo sa stalo?

Prečo mi dal nádej, prečo ma nechal sa zaľúbiť ak to nemyslel vážne? Prečo robil všetky tie krásne veci? Otvorila som dvere a odišla. Toto bol koniec. Myslela som si že som našla lásku ktorá má miluje a s ktorou som sa cítila skvelo. Ktorá má chápala a poznala všetky moje chyby. Ktorá má dokázala potešiť a dostať do kolien len pri jemnom dotyku. Pri obyčajnom pohľade. Bola som naivná keď som si myslela že je ten pravý? Stačila jedna osoba a všetko sa zmenilo.

Po zvyšok dňa som ležala v posteli a v teplotách. Nemala som už síl plakať. Nechcela som s nikým hovoriť. Neviem prečo moja mama tak vyvadzala keď mi zmerala teplotu. Možno bola vysoká. No už som ju nevnímala. Prestala som vnímať keď okolo mňa behala a nosila mi studený obklad. Zaspala som. Otvorila som oči. Vonku bola tma. Pozrela som sa na hodinky. Bolo skoro ráno. Bol to všetko len sen? Všetko sa mi to len zdalo? Nie. Všetko bolo skutočné.
Myslím, že s horúčkami ísť do školy nemôžem. Mamka vošla do izby a doniesla mi tabletku a vodu. Neviem čo to bolo ale hneď ako som znova ľahla, zaspala som.