First Love

62. časť

Lara
"Prečo si to urobil? Zabávala som sa." usmievala som sa ako blázon.

Sebastian
"Lebo si opitá a nevieš čo robíš." znova som sa zasmiala.

Lara
"Ja viem čo robím." povedala som dosť opito.

Sebastian
"Je čas ísť srdiečko." Prečo mi povedal srdiečko?

Prečo sa tu Sebastian objavil? Môže to byť náhoda?

Lara
"A čo Emma?" spomenula som si na ňu.

Sebastian
"Čaká vonku." odpovedal, chytil ma za lakeť a viedol vonku.

Ako povedal, Emma nás čakala vonku pred barom a potom sme sa presunuli k jeho autu. Začínalo mi byť zle a nemala som síl pýtať sa čo tu robí. Myslím, že Emma na tom bola rovnako ako ja. Zaviezol nás až k mojej bytovke a odprevadil až hore. Chcelo sa mi spať a pomaly som ani nevnímala čo robí. Pamätám si len že nás obe odniesol do izby a ja som potom zaspala.

Ráno som sa zobudila s miernou bolesťou hlavy. Vďaka Bohu že aj keď toho vypijem dosť, tak ma na druhý deň hlava velmi nebolí. Len mierne. Poobzerala som sa po izbe a uvidela pri sebe Emmu ako spokojne spí rozvalena na sestrinej časti postele. Nechcela som ju budiť tak som potichu zklzla z postele a vytratila sa z izby. Pozrela som na hodinky a zistila som že mám ešte hodinu do vyzvanania budíka, ktorý mi dáva najavo že treba ísť do školy. Je u mňa nezvyčajné že sa budím skôr ako mi zvoní budík. Netuším kedy sme včera došli domov ale presne viem, kto nas doviezol. Presne ten, ktorý leží v obývačke a spi. Sebastian. Sebastian sa vrátil a ja netuším prečo. Písal mi na moje narodeniny a ja som mu neodpísala a teraz sa tu len tak objaví. A dokonca spi v mojom byte. Hoci v obývačke. Ale prečo nešiel domov? Keďže ani jeho som nechcela budiť keď tak sladko spal, šla som do kuchyne pripraviť raňajky.  Keď som ich pripravovala, začula som chrapľavy, unavený hlas.

Sebastian
"Dobre ráno" vyzeral skvelo. Mal rozcuchané vlasy a vyzeral ospalo. Takého akého si pamätám.

Lara
"Dobré ráno" odpovedala som nervózne.

Sebastian
"Prepáč že som sa len tak rozvalil na posteli ale myslel som si že by ste potrebovali odvoz do školy."

Lara
"To si vážne nemusel. Ďakujeme. Aj za včerajšok. Cítim sa trápne."

Sebastian
"To je v pohode. Nemusíš sa cítiť trápne že si sa trochu odviazala." povedal a ja som sa usmiala.

Lara
"Trochu odviazala? Bozkávala som sa s cudzím chlapcom. Keby si tam neprišiel, neviem kam by to zašlo."

Sebastian
"Áno ber to ako šťastie že som tam bol. Hoci tvoj priateľ mal na teba dohľadnuť." keď to povedal, chvíľu som mlčala. Zabolelo to. Veľmi. No tváriť sa že mi nič nie je bude najlepšie.

Lara
" Nemám priateľa " pozrela som sa naňho ako ešte stal opretý o dvere a pozeral na mňa skumavým pohľadom.

Sebastian
" Chceš mi o tom povedať? " pokrútila som len hlavou.

Nevydržala som to.

Lara
"Sebastian čo to má znamenať. Viem že jediný kto sa tu má hnevať si ty, ale hnevám sa ja. Naposledy keď sme sa videli si mi povedal že si sa do mňa zaľúbil a potom si odišiel. Neozval si sa." vybehla som naňho, no nekričala aby som nezobudila Emmu.

Sebastian
" Ozval som sa na tvoje narodeniny. Ty si sa neozvala. "

Lara
" A čo si si myslel? Že už keď si sa z toho dostal a ozveš sa mi tak sa budem chcieť s tebou stretnúť? "