First Love

65. časť

Sedím v obývačke pod vianočným stromčekom a rozmýšľam. O chvíľu sa tento rok končí a ja premýšľam čo všetko sa v tento rok stalo, čo všetko som zažila. Premýšľam ako som sa za tento rok zmenila. Ako ma zmenili ľudia. Pozerám sa na vianočný stromček, premýšľam, no nič necítim. Necítim radosť, bolesť, smútok.. Nechala som odísť zo svojho života jednu z najdôležitejších osôb v mojom živote. Musela som ho nechať odísť. Neviem či to bolo správne rozhodnutie alebo nie. No nechcem sa už trápiť. Vždy ho budem milovať. Konečne som zažila prvú lásku.Konečne som bola zamilovaná až po uši. Konečne som dostala prvú pusu. Konečne som sa cítila byť milovaná. Vďaka nemu. On ma to všetko naučil. A nikdy naňho nezabudnem. Či sa už raz niekedy stretneme alebo nie. 

Dnes sa mám stretnúť so Sebastianom. Je tu posledný deň a potom odlieta. Tak veľmi mi bude chýbať. Mám ho veľmi rada. Zažili sme spolu veľa pekných chvíľ. Nechcem aby odišiel. Potrebujem ho tu. Ako kamaráta ho tu potrebujem. Cítim vo vnútri prázdno. Akoby sa všetko v mojom živote rozpadávalo. Možno už neplačem. Ale už sa ani nesmejem. Nevládzem sa smiať. Nemám sa s kým smiať. Jediní, ktorí mi ostali sú moja rodina a moje kamarátky. Som im vďačná každým dňom viac a viac, že ma ešte držia na nohách. Svet sa síce nezrúti a ľudia prichádzajú a odchádzajú. No láska je silnejšia. 

Šla som sa obliesť a čakala kým po mňa Sebastian príde. Prezvonil mi a ja som šla za ním dole. Čakal ma ako vždy opretý o svoje auto. Niektoré veci sa nemenia a ja si chcem tento pohľad naposledy zapamätať. Myslím, že môj život sa zmení keď Sebastian odíde a ja zmaturujem. Všetko bude inak. Silno som ho objala a hneď na to sa mi slzy vtlačili do očí. Myslím že už nezvládnem ďalšie odlúčenie.  Sadla som do auta a šli sme preč. Zastavili sme niekde pri reštaurácii kde sme sa najedli a rozprávali. Na chvíľu som aj zabudla že toto je posledné stretnutie. Viem že sa vráti. Ale kedy? Ja tu možno vtedy už nebudem. 

Celý večer som sa snažila usmievať a nedať mu najavo ako ma bolí že odchádza. Myslela som si že ma zavedie domov ale on zamieril niekam inam. Šiel preč z mesta. Najprv som netušila kam to ideme. Potom mi to došlo. Pamätám si keď som s ním bola raz na rande a on ma sem vzal. K tomuto jazeru. Je tu nádherne. To som tvrdila aj vtedy. Neviem prečo ma sem vzal ale teraz som už nemohla zadržať slzy. Keď si všimol že plačem hneď ma objal. Neviem či to bol dobrý nápad keďže som sa rozplakala ešte viac. Vedel prečo plačem. Utišoval ma. K tomu netrebalo slová. Uvedomila som si, že až keď niekto skutočne odchádza, až vtedy si človek uvedomí ako veľmi ho miloval. 

Lara

"Budeš mi chýbať." povedala som pomedzi slzy.

Sebastian

"Ty mne tiež zlatíčko." pobozkal ma na hlavu a chvíľu sme spolu stáli pri jazere v silnom objatí.

Prišla som domov a nemohla udržať slzy. Bolelo to. Lúčenie vážne veľmi bolí. Kedy to všetko skončí? Kedy celá bolesť pominie? Pominie vôbec niekedy? Dúfam že áno.

Dni ubiehajú rýchlo, je Silvester, Sebastian odletel a ja sedím vo svojej izbe na posteli. Rok sa končí a začína nový. Neviem čo mi tento rok prinesie ale už nech to bude čokoľvek, príjmem to. 

Nechcela som dnes večer sedieť doma. Nebudem uzavretá medzi štyrmi stenami. Zavolala som Emmu aby so mnou šla vonku. Stretli sme sa a šli sme do mesta. Zbieralo sa tam kopu ľudí. Stáli sme na námestí a očakávali kedy sa bude odpočítavať. Viem, že by som na to myslieť nemala ale spomenula som si. Presne pred rokom som tu stála s ním. Bola som šťastná a neverila. Neverila som čo sa to všetko dialo. Nechcem a ani nebudem plakať. Som tu s úžasnou osobou a nenechám si zkaziť nový rok tým, že budem myslieť na minulosť. 

Bolo ešte pár minút do odpočítavania. Poobzerala som sa po okolí koľko je tam ľudí. Myslím že som zazrela osobu, ktorú som vidieť nechcela. Bol tam. Zo svojou partiou. Nevyzeral smutne. No zas ani šťastne. Myslím že vyzeral rovnako ako ja. Chcela by som vedieť čo sa odohrávalo v jeho hlave. Myslím, že raz budem chcieť vysvetlenie ak mi nejaké vie poskytnúť. Ale potrebujem čas. Dúfam že bude šťastný. Našťastie si ma nevšimol. Chvíľu som ho pozorovala ale potom sa začalo odpočítavanie tak som svoj zrak vzpriamila na oblohu kde sa potom objavil aj ohňostroj. S Emmou sme si popriali šťastný nový rok a ja som si dala jedno predsavzatie. Tento rok bude iný, zabudnem na všetko a budem žiť tak ako som si to priala. Zmaturujem a odídem. Som rozhodnutá.