First Love

70. časť

O 5 mesiacov neskôr

Je koniec školského roka. Nemôžem tomu uveriť. Zbehlo to tak rýchlo. Pamätám si keď som prvýkrát nastúpila na túto školu. Nerada na to veľmi spomínam. Môj prvý deň, nový ľudia, nové mesto. A teraz? Mám zmaturované a stojím tu pred svojimi spolužiakmi, učiteľmi a riaditeľom, ktorý má príhovor. Napriek všetkému čo sa všetko za tie štyri stalo spomínam s radosťou. Všetko bolo na niečo dobré. Tu som preplakala najviac slz, tu som sa najviac nasmiala ako sa dalo. Tu som spoznala ľudí na ktorých nikdy nezabudnem. Navždy ostanú v mojom srdci ľudia, ktorí v mojom živote boli. Je jedno akým spôsobom. Budú mi všetci do jedného chýbať. 

Emma

"Toto nekončí" objala ma a pobozkala ma na čelo. 

Možno to nekončí no ako im poviem že odchádzam. Nie, ešte som im to nepovedala. Viem že za päť mesiacov som mala dostatok času ale bála som sa ich reakcie. Nechcela som im znepríjemňovať dni. A popri maturite som nemala čas riešiť kedy a ako im povedať že odchádzam. No poviem im to. Veľmi už nemám na výber. O pár dní cestujem. 

Alison

"Ideme si niekam teraz sadnúť? Osláviť úspešný koniec?" prišla k nám Ali

Lara

"Jasné. Prečo nie." Usmiala som sa na ňu a prikývla

Alison

"Dobre, večer sa k nám pridajú aj chlapci" zovrelo mi žalúdok.

Spomenula som si na Lukáša. Celé tie mesiace bol ku mne zlatý, správal sa ako správny chlap. Hoci spolu nechodíme a dodržal našu dohodu o tom že sa nebudeme viazať, bol neuveriteľný. Na valentína mi doniesol krásnu kyticu ruží a pozval ma na večeru a nečakal od toho veľa. Nečakal že sa mu vrhnem do náručia a budem chcieť vzťah. Proste ma len chcel potešiť a ukázať mi že ma miluje. Pomyslenie na to všetko ma núti plakať. Urobila som chybu.Nepovedala som mu že odchádzam. Mal to vedieť ako prvý. Zaslúžil si. Už odkedy sme spolu začali chodiť bol dokonalý. Bol to presne chlap akého som vždy chcela a akého som potrebovala. Bol dokonalý sám o sebe. Dokazoval mi svoju lásku. Myslela som si že ma podviedol a nebolo to tak. Aj napriek tomu sa nevzdal. Keď mu poviem že odchádzam zlomí to jeho aj mňa. Nevedela som že odlúčenie bude tak bolieť. A to som ešte tu. Preto som si z toho nič nerobila že som nikomu nič nepovedala lebo som si myslela že ešte mám čas. No ten čas už nie je. Je to prvýkrát kde sa takto rozhodujem o svojom živote. Myslela som si že už som rozhodnutá. No nie som. Rozhodujem sa či ísť za niečím po čom som snívala už dlho alebo ostať pri mužovi ktorého milujem.

Šli sme na obed. Objednali sme si jedlo a rozprávali sme o tom, že sme úspešne zmaturovali a čo bude teraz. Myslím, že toto bude pravá chvíľa im to povedať. Lukášovi to poviem dnes večer.

Lara

"Dievčatá potrebujem vám niečo povedať. " usmiali sa na mňa a čakali čo poviem.

Chcela som im to povedať no doniesli jedlo. Rozhodla som sa že im to poviem až keď sa najeme. Jedlo bolo úžasné. Niektoré dievčatá museli odísť a ostalo nás tam pár. Presne tie, ktorým som to hlavne chcela povedať.

Emma

"Čo si nám to chcela povedať?" spomenula si na to

Lara

"Noo ja vlastne. Viete ako sme sa parkrát rozprávali o tom čo budeme robiť po škole? No ja idem do Prahy."

Emma