First Love

39. časť

Úprimne odporúčam si dať slúchadlá, zapnúť pesničku a čítať.

Vošli sme s Tomášom do izby a videli doktora, ktorý stál nad Lukášom. Lukáš sa prebral. Slzy mi vyšli z očí a ja som nikdy nebola šťastnejšia ako v tom momente. Tomáš ma chytil za ruku a vedela som že je rovnako šťastný ako ja. Doktor ho prezeral a ja som dúfala že bude už len v poriadku.Bola som šťastná keď som videla ako mal otvorené oči. Ako vnímal. Bol to neuveriteľný pocit. Tak dlho sme čakali. Tie dni sa doslova vliekli. Doktor sa ho pýtal pár otázok na to či ho vníma, či ho niečo bolí, či si pamätá na to čo sa stalo a podobne.. Na všetko mu kýval hlavou.

Doktor

"Váš syn bude v poriadku. Pomaly sa bude zotavovať. Budeme ho ešte pozorovať a potom uvidíme kedy ho budeme môcť pustiť. Ak všetko pôjde ta ako má, tak ho pustíme skoro. Teraz je ešte vyčerpaný, takže ho veľmi nenamáhajte otázkami. Potom ho nechajte nech si pospí. Ak budete niečo potrebovať, zavolajte sestričku." povedal a odišiel.

Jeho rodičia stáli pri ňom a prihovárali sa mu. Boli šťastný. Veľmi šťastný. Usmievali sa a zároveň plakali od radosti. Potom k nim podišiel aj Tomáš. Ja som ostala stáť na mieste. Ani som sa nepohla. Len som ich z diaľky sledovala. Tomáš sa k nemu prihovoril.

Tomáš

"Vitaj braček. Som rád že si sa prebral. Chýbal si nám. " povedal a videla som na Lukášovi ako sa kútikmi úst pousmial.

Určite mal bolesti a nevládal hovoriť. Nepovedal ešte ani slovo. Ani rodičom ani Tomášovi. No zrazu uhol pohľadom od Tomáša, na mňa. Zamrazilo ma. Pozrel sa mi priamo do očí. Mala som uplakané oči a som si istá že si to všimol. Myslím že to vtedy nikto nečakal, no prehovoril.

Lukáš

"Lara" Povedal chrapľavým a tichým hlasom.

Rozplakala som sa keď som znova počula jeho hlas. Keď povedal moje meno. Potom bolo ticho a len sme sa na seba pozerali. Potom jeho otec vstal a zahlásil.

Lukášov ocko

"Myslím že vás necháme samých." A všetci odišli.

Stále som stála na tom mieste. Neodvážila som sa pohnúť. Keď všetci odišli, nakoniec som k nemu pristúpila bližšie. Ani raz odo mňa neodtrhol oči. Celý čas sa na mňa díval a pozoroval ma. Sadla som si na stoličku vedľa jeho postele. Srdce mi búšilo tak veľmi, až som myslela že mi vyskočí z hrude. Vedela som, že nevyskočí z postele a nemôže sa na mňa vrhnúť, no aj tak bolo medzi nami veľké napätie. Mala som chuť ho vyobjímať a vybozkávať. Ruky som mala položené na jeho posteli. Zrazu som zacítila ako sa ma dotkol a chytil mi ju. Cítila som chvenie v mojom bruchu. Pozrela som na naše ruky ktoré boli spojené a potom jemu znova do očí. Potom po dlhom tichu, prehovoril.

Lukáš

" Som šťastný že si tu." Povedal pomaly

Lara

"Nenamáhaj sa. Musíš teraz oddychovať. Takže nič nehovor. Ja som šťastná že si v poriadku. Pospi si." povedala som a keď som sa chystala vstať a odísť, zastavil ma. Ruku ktorou ma držal, nepustil a povedal.

Lukáš

"Ostaň pri mne. Prosím." keď to povedal, podlomili sa mi kolená.

Nebolo to správne. No v tej chvíli som nemyslela na to čo je správne a čo nie. Ostala som pri ňom ruka v ruke. Obidvaja sme zrazu zaspali. Držajúc jeho ruku na jeho posteli.

Keď som sa zobudila, on ešte spal. Vyšla som na chvíľu von z jeho izby a šla som si kúpiť vodu. Medzitým som zavolala dievčatám a dala im vedieť, že Lukáš sa prebral. Počas toho keď som nebola v jeho izbe, vystriedali ma Tomáš a jeho rodičia. Mala som čas chvíľu popremýšľať. Rozmýšľala som o Lukášovi a čo k nemu cítim. Či sa naňho ešte hnevám.Nevedela som čo cítim. Bola som hrozne zmetená.

Vrátila som sa na izbu kde bola už len jeho mama, ale aj tá potom opustila izbu a nechala nás opäť samých. Znova som si sadla na stoličku vedľa postele. Už bol hore a pozoroval ma. Každý môj krok.

Lukáš

"Ďakujem, že si pri mne ostala." Povedal už lepším a menej chrapľavým hlasom.

Lara

"Za to mi nemusíš ďakovať. " povedala som a pozerala sa pri tom do zeme, nie naňho.

Lukáš

"Lara" povedal moje meno a znova ma chytil za ruku a ja som sa naňho pozrela. "Prečo si tu kvôli mne ostala ?" spýtal sa.

Na sucho som preglgla no nakoniec som odpovedala.

Lara

" Lebo ťa mám rada. Lukáš. Aj napriek tomu všetkému čo sa stalo ťa mám rada. A bála som sa o teba. Ani si nevieš predstaviť ako. " slzy mi stiekli dole tvárou.

Lukáš

"Pamätám si na deň keď sme sa prvýkrát stretli. Už vtedy som vedel že sa mi páčiš a nemôžem ťa nechať len tak odísť. Vedel som že si tá ktorú chcem. Taká krásna, zábavná a milá. Ako teraz. Si to najúžasnejšie dievča aké som kedy stretol. Mrzí ma že som ti spôsobil bolesť." povedal a aj na jeho tvári stiekla slza.

Lara

"Áno pamätám si na ten deň. Hoci si mi prišiel ako idiot ktorý vždy dosiahne svoje, strašne som ťa chcela. Na to nikdy nezabudnem. Ani na náš prvý bozk. To teraz nechajme tak. Mňa mrzí ta nehoda. Kvôli mne si teraz tu." zlomil sa mi hlas.

Lukáš

" Nie. Nie je to tvoja vina. Ja som nemal nasadnúť do auta trochu opitý a nahnevaný. Prosím neplač. " Natiahol sa rukou k mojej tvári a pohladil ma po líci.

Keď som cítila jeho ruku na mojom líci, srdce sa mi rozbúšilo. Stači jeden jeho dotyk a mne sa podlomujú kolená. Je neuveriteľné čo so mnou dokáže urobiť jeden jeho dotyk. No spomenula som si v tej chvíli na Sebastiana. Nezaslúži si to všetko. Odtiahla som sa.

Lara

"Ja nemôžem. Nerob mi to prosím." nechápavo sa na mňa pozrel.

Lukáš

"Sebastian? Kvôli nemu? Ešte stále ste spolu?" spýtal sa so smútkom v hlase ale aj v očiach.

Lara

"Áno a mám ho naozaj rada. A chcem sa pohnúť ďalej. "

Lukáš

"Môžme začať odzačiatku? Ja na teba nikdy nezabudnem Lara. A len tak ťa nenechám. Aj keby sme nemali byť znova spolu, chcem ťa mať pri sebe. Dovoľ mi to prosím." povedal a ja som nevedela ako odpovedať.

Lara

"Môžme to skúsiť. Ale Sebastian sa to nemôže dozvedieť, že sa spolu bavíme. Bol by nahnevaný." odsúhlasil a ja som vedela že toto bude ťahšie ako som si myslela.

Zbožňujem keď niečo píšem alebo čítam a do toho mi hrá hudba. Viac sa vžijem do deja. Pesnička, ktorú som tu pridala sa mi presne hodí do časti kde Lukáš spomenie deň kedy sa spoznali. A kde na chvíľu spomínajú. Úprimne, táto časť bola pre mňa veľmi príjemná. Bola som z toho veľmi rada. Snažila som sa vžiť do kože Lary ,keď sa Lukáš prebudil. A som rada že sa prebudil.

Medzi Larou a Lukášom to je dosť zaujímavé. No Lara ma v hlave zmätok. Sama nevie čo chce. Či má ísť ďalej so Sebastianom, ktorého má vážne veľmi rada, alebo má dať Lukášovi šancu a zabudnúť na minulosť.

Snáď sa vám táto časť páčila. Ďakujem za podporu všetkým, ktorý to čítajú a úprimne ich to zaujíma. Veľa to pre mňa znamená. :*