First Love

35. časť

Zazvonil mi mobil a ja som to dvihla. Na druhej strane sa mi ozval nejaký mužský hlas. Zo začiatku som ho nepoznala. No potom som vedela o koho ide.

Lara
"Prečo mi voláš? A odkiaľ máš moje číslo?" spýtala som sa Lukášovho najlepšieho kamaráta Tomáša, ktorý mi volal.

Tomáš
"Lara.. Ja myslel som si že by si to mala vedieť." nechápala som

Lara
"O čom by som mala vedieť? Ak chceš Lukáša obraňovať tak teraz na to vážne nemám náladu." povedala som.

Tomáš
"Nie Lara.. Len Lukáš on.. Mal autonehodu."

Zamrzla som keď som počula jeho slová. Cítila som že sa mi moje srdce láme na kusy. Nemohla som uveriť tomu čo som počula. A chcela som aby to bol len sen.

Tomáš

"Lara.. Si tam? Prosím povedz niečo." Hovoril do telefónu Tomáš.

Chcela som niečo povedať ale slzy sa mi nahrnuli do tváre a ja som stále vstrebávala jeho slová.

Lara

" Ako? Ako to že mal autonehodu? Kedy? Kde? Prosím povedz mi to. " spýtala som sa, no slzy už boli von.

Tomáš

"Vieš že si Lukáš urobil vodičák. Prišli sme na tú oslavu autom. A keď sa na tej oslave pobili s tvojím frajerom a potom odišiel, nasadol do auta pod vplyvom alkoholu a potom sa to stalo." Počula som ako sa mu zlomil hlas.

Lara

"Prosím povedz mi že je v poriadku. Že sa mu nič nestalo." Spýtala som sa s obavami čo mi povie.

Tomáš

"Lara... on je na tom dosť zle. Som v nemocnici. Operovali ho. Doktor povedal že nie je isté či sa z toho dostane." Už som počula ako plače.

Aj ja som plakala. Veľmi. Prečo sa toto všetko deje? Netrpela som už dosť? Toto nezvládam. Ak sa z toho nedostane. Neprežijem to. Hoci som ho doteraz nemala pri sebe a nenávidela ho za to čo spravil, ľúbim ho. Potrebujem ho tu. Potrebujem ho vidieť. Potrebujem byť pri ňom.

Lara

"Musím ho vidieť. Idem za vami do nemocnice. " ani som neváhala a hneď som vstala z postele a šla sa rýchlo obliesť. 

Tomáš mi povedal že ma tam bude čakať. Cestou do nemocnice som zavolala Noore. Alison šla večer niekam s rodičmi takže som vedela že sa jej nedovolám. Noore som všetko povedala a povedala že za mnou príde čo najskôr. Ja som sa ponáhľala a skoro bola tam. Zabudla som na to čo sa stalo pred dvoma mesiacmi. Zabudla som na všetky hádky. Zabudla som na Sebastiana. Myslela len na to, aby sa z toho Lukáš dostal a bol v poriadku. Keď som došla do nemocnice, Tomáš ma tam čakal. Hneď som sa za ním rozbehla a objala ho. Hoci sme sa veľmi nepoznali, vedela som že to potrebujem ja, aj on. Bol to jeho najlepší kamarát. Viem, že si boli ako bratia. Viem ako veľmi sa mali radi. Trhalo mi srdce keď som ho videla plakať. Ani ja som sa nevedela udržať. 

Po chvíli sme rýchlo šli dnu. Na recepcii sme sa opýtali kde leží a vybrali sme sa na tretie poschodie kde nám oznámili. Na chodbe som si všimla jeho rodičov. Jeho mamku ako v slzách sedí na stoličke opretá o jeho ocka. Nevedela som ako zareagujú keď ma tu zbadajú. Určite vedia že sme sa s Lukášom rozišli. Odvtedy som s nimi v kontakte nebola. Keď ma zbadala jeho mamka, rýchlo sa postavila a rozbehla sa ku mne. Objala ma. Veľmi silno. Obidve sme sa rozplakali ešte viac. Mrzelo ma že sa trápi. Je to skvelá žena, ktorú som mala veľmi rada. Bola ku mne vždy milá a vždy som k nim veľmi rada chodila. Cítila som sa tam ako doma a starali sa o mňa ako vlastní rodičia. 

Lara

"Ako je na tom? Chcem ho vidieť. " Pozerala som jej priamo do očí a zúfalo jej vravela.

Lukášova mamka

" Zlatíčko. Nedávno ho dooperovali. Doktor nám len povedal že je na tom dosť zle a musíme počkať do zajtra. Možno sa jeho výsledky zlepšia. Choď domov a vyspi sa. Zajtra prídeš. My tu s manželom ostaneme" Povedala smutne. Videla som jej červené a utrápené oči. 

Lara

" Nie. Nikam nejdem. Ostanem tu. Hoci celú noc. Chcem byť pri ňom. Chcem byť tu keby sa niečo stalo. Zavolám rodičom oni to pochopia." odsúhlasila a znova ma silno objala.  

Započula som za sebou známy hlas ako vykríkol moje meno. Otočila som sa a keď som zbadala Nooru, hneď som sa za ňou rozbehla a objala ju. Presne ju som potrebovala. Cítila som sa v jej náručí bezpečne a vždy mi jej objatia pomohli. Aj teraz to tak bolo. Upokojovalo ma to. Sadli sme si na stoličky a čakali. To že so citlivý človek viem. Stále keď sa niečo stalo, vyronila som kopu slz a nikdy to neprestávalo. Niekedy ma to štvalo. Keď som už chcela prestať plakať ale nešlo to. 

Lukášova mamka sa niekoľkokrát snažila presvedčiť doktora aby sme sa naňho mohli ísť pozrieť ale márne. Museli sme počkať do rána. Nooru som poslala domov. Chúďatko by sa tu trápila so mnou. Sľúbila mi že zajtra sa vráti. J a som bola opretá o rameno Tomáša. Parkrát som si zdriemla. No nemohla som veľmi spať. Našťastie som už neplakala ale cítila som že mám opuchnuté oči. Cítila som že sú unavené a musela som vyzerať hozne. No v tom momente ma to netrápilo. Bolo niečo nad ránom keď sa ku mne Tomáš ozval. Nemohli sme zaspať tak ma pozval na kávu dole do kaviarne ktorá bola na prvom poschodí. Kávu nepijem často no niekedy si dám. A teraz som ju vážne potrebovala. Objednali sme si šálku kávy a posadili sa za stôl.  Tomáš sa ku mne prihovoril.

Tomáš

"Viem že si Lukáša veľmi ľúbila a som rád že si tu. "

Lara

"Chcela som tu byť. " Povedala som potichu.

Tomáš

"Bol by šťastný keby vedel že si tu." pozrela som sa mu do očí.

Potešila ma jeho správa a vedela som že je to pravda. Tomáš ho poznal veľmi dobre a vedel o ňom všetko.Ale nechápala som prečo mi to hovorí. Ale už keď sme pri takých veciach, tak som sa niečo opýtala.

Lara

"Mal niekoho? Odkedy sme sa rozišli?" Spýtala som sa pomaly a trochu hanblivo.

Tomáš

"Nikoho. Odvtedy nemal nikoho. Žiadne dievča." Prekvapilo ma to.

Myslela som si že nevydrží bez dievčaťa. Ale on nikoho odvtedy nemal. Chcela som sa ho spýtať ešte pár otázok ale prerušil nás Lukášov ocko a poslal nás hore. Vraj má doktor nejaké správy.