60. časť

50 3 0
                                    

Lara

"Čo prosím? Myslím že si si ma s niekým splietla. Ja nie som Lukášova bývalá."

Kristína

"Ou prepáč. Takže ty ani žiadneho Lukáša nepoznáš alebo teda so žiadnym si nechodila." Nechápala som ju. O čom to točí?

Lara

"Čože ? Neviem o čom to hovoríš a kto si, ale ja chodím s Lukášom. Lukáš Seman je môj priateľ. Kto si ty?"

Kristína

"Počkať. Ty nie si jeho bývalá? Vravel mi, že ste sa rozišli." nechápala som čo sa to deje.

Lara

"Kedy ti to vravel? A povieš mi už kto si?" začala ma vytáčať.

Kristína

"Som jeho kamarátka. Teda viac než to." vravela to len tak. Akoby mi oznamovala nejakú obyčajnú správu.

Lara

"Kto si?" spýtala som sa už vážne dosť nahnevane ale nechcela som vyvádzať v obchode.

Kristína

"Lukáš mi pred asi dvoma týždňami povedal že nie je zadaný a nikoho nemá. "

Keď to povie, neprežijem to. Už nie.

"Vyspali sme sa spolu. Vtedy v lete mi tiež povedal že nikoho nemá. Vravel mi že ma chce."

Povedala to. Je to to dievča z leta. Zmenila sa. Vtedy mala dlhé červené vlasy. Teraz ich má očosi kratšie, má ofinu a sú prefarbené na čierno. Je naozaj pekná. Je to obyčajná štetka. Ona sa vyspala s mojim priateľom. Už dvakrát. Ak to nebolo viackrát. Znova to spravil. Znova ma podviedol. Preto bol taký čudný? Nedokážem opísať akú bolesť vo vnútri prežívam. Tú štetku som tam nechala a utekala s nákupom preč. Nevedela som čo robiť, ako sa správať. Proste som utekala domov. Nezaujímali ma ľudia do ktorých som narážala a oni nadávali. Chcela som byť čo najskôr doma.

Zatvorila som za sebou dvere od bytu a oprela sa o nich. Vtedy to prišlo. Spustila som sa dole do klbka a všetka bolesť ktorú som v sebe dusila, zo mňa vyšla. Nikdy som si nemyslela, že budem takto trpieť pre lásku. Pre osobu, ktorá ma.. Ľúbil ma vôbec? Vravel mi že ma ľúbi, robil toľko veci, dokazoval mi lásku. Tak prečo? Prečo s tou štetkou? Bola krásna. Naozaj bola oveľa krajšia ako ja, ale.. Verila som mu. Dala som mu druhú šancu. No pokašľal to na plnej čiare. Nenávidím ho. Je mi z neho zle. Je hrozné ako sa z jednej sekundy na druhú môže zmeniť váš život. Ako ste v jednej chvíli šťastný a zrazu sa niečo stane a vy sa zrazu zrutite a ste na dne.

Snažila som sa vstať  zo zeme a šla so do svojej postele. Nemala som chuť sa s niekým baviť. Zavrela som sa do izby a ľahla na posteľ. Celé poobedie som ležala v posteli, nevnímala som že moji rodičia boli doma, že mi volala Emma, že mi volal Lukáš. Nevedela som čo robiť. Vedela som, že sa so mnou bude chcieť stretnúť. Nenechá to len tak. Poznám ho. Neviem čo urobím. Nechcem ho vidieť.  No teraz naňho nechcem ani myslieť. Zlomil mi srdce na dve polovice.

Zobudila som sa do upršaného dňa. Myslím, že je už druhý deň. Spala som dosť dlho ale mám pocit akoby som spala len pár hodín. Oči mam opuchnuté od plaču. Pozrela som sa na mobil a bolo sedem. No nevšimla som si len čas ale aj niekoľko zmeškaných hovorov. Najradšej by som sa pobalila a odišla niekam ďaleko. No škola mi v tom bráni. Nemôžem sa dočkať keď zmaturujem a odídem.

Celý deň bol nijaký. Ja som sa buď snažila učiť alebo som ležala. Mobil som mala celý deň vypnutý takže sa mi nikto nemohol dovolať. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere a vošiel. Vo dverách stála mamka s obavami v očiach.

Mamka
"Zlatko, prišiel Lukáš." keď to povedala, zastavilo sa mi srdce.

Slzy sa mi vtlačili do očí, ale nechcela som pred mamou plakať. Vedela som že sa bude neskôr aj tak vypytovať.

Lara
"Mami veľmi ťa prosím. Povedz mu že nie som doma alebo že spím ale nech za mnou nejde. Prosím." nechápala prečo to vravím, ale poslúcha ma.

Odišla. Počula som nejaký chlapčenský hlas, ktorý patril určite Lukášovi. Potom som už len počula ako sa zatvorili dvere bytu a ticho. Všetko sa to opakuje. Znova mi ublížil. Nevládzem. Slzy nedokážem zastaviť. Bolí ma celé vnútro. Chcela by som aby mi povedal, že je to všetko len lož. Že to nie je pravda. No tá štetka mi to potvrdila. Lukáš bol poslednou dobou divný. Už chápem prečo. Vyspal sa s ňou a bál sa že by som to zistila. Povedal mi že ma miluje. Do riti prečo to hovoril. Boli to len obyčajné slová. Ja som s ním plánovala budúcnosť, ostala by som kvôli nemu na Slovensku aby mohol pokračovať vo futbale . Verila som mu.

Slzy mi stekali dole tvárou a nešli zastaviť. Nevládala som už plakať. Nevládala som dýchať. Ale viem čo spravím. Zajtra po škole k nemu pôjdem. Musím to ukončiť a už ho v živote nechcem vidieť. Nastavila som si budík na ráno a zaspala som. 

Vôbec sa mi nechcelo stávať ale nemala som na výber. Vstala som, obliekla som sa a šla som do školy. Bola som ako bez duše. Slúchadlá som mala v ušiach a nevnímala svet okolo mňa. V triede som sa s nikým nerozprávala. Dievčatá sa ku mne ozývali, no nechcela som sa s nimi rozprávať. Ak by som povedala čo i len slovo, hneď by som sa rozplakala a to teraz nechcem. Nechápali prečo som taká a nepáčilo sa im to, no potrebovala som byť sama. Neviem čo spravím keď prídem k tomu sviniarovi ale je mi zle keď pomyslím na to,že ho uvidím. Myslela som si že sa zmenil. 

Cestou domov som sa snažila nemyslieť na nič a len vnímať hudbu ktorá mi znela v slúchadlách. No moje myšlienky aj tak nakoniec skončili pri ňom. Som taká sprostá. Pociťujem v sebe hnev, smútok, sklamanie.. Všetko sa to vo mne mieša. Som slabá. Akoby na mňa niečo liezlo. Možno mám horúčku. Je mi zima a som horúca. A unavená.  Vyšla som z autobusu a presne vedela kam ísť. Nie domov. Za ním. 

Zaklopala som na jeho dvere a čakala kým niekto otvorí...

Som rada že som pridala ďalšiu časť. Dúfam, že aj vy. Nakoniec som to dnes stíhala tak som si povedala že ju napíšem keďže neviem kedy napíšem ďalšiu. Dúfam že sa vám táto páčila. Lara sa dozvedela od Kristíny že Lukáš ju znova podviedol a Lara na tom teraz nie je najlepšie.. Čo si myslíte? Čo sa stane u neho doma? 

First LoveWhere stories live. Discover now