First Love

73 - Koniec

Hudbu odporúčam pustiť od hviezdičky ⭐❤

Martin stál vo dverách s kvetami v rukách. Bolo to od neho veľmi pekné. Nemala som slov. Nečakala som to. Kvety som prijala, dala ich do vázy a šli sme von. Celý večer bol vážne krásny. Už dlho som nezažila taky pekný večer. Nasmiali sme sa a viac spoznali. Stále so mnou flirtoval a viem že sa snažil. Úprimne, darilo sa mu to.

Celý večer bol nádherný. Zobral ma na večeru a potom sme sa prechádzali krásnou Prahou. Zobral ma na nádherné miesta a ten večer som si vážne užila. Bolo pekne spoznať niekoho nového. Znova ma odprevadil k bytu. Bolo to od neho veľmi milé. No keď sme boli pred bytom, chcel urobiť niečo čo som nečakala. Chcel ma pobozkať. Nevravím že by som to nechcela ale bolo to na mňa prirýchlo.

Lara
"Prepáč ja nemôžem. Nedávno som bola vo vzťahu a v podstate ešte z toho nie som vonku. Mrzí ma to."

Martin
"To nevadí. Prepáč." povedal usmial sa na mňa.

Páčilo sa mi že bol chápavý. Šla som domov so zvláštnym pocitom. S tým že ma chcel niekto pobozkať. Niekto iný a nie Lukáš. Cítim že som urobila dobre že som neprijala ten bozk. Nechcem sa nahliť. Hlavne keď mám ešte stále v hlave jeho. Nechcem  začínať niečo nové. Nie som na to teraz pripravená.

Dnes sa chystám von sama. Povedala som si že využijem taky krásny deň a pôjdem sa prejsť. Možno nájdem nejaké tiché miesto kde budem chodiť stále keď mi bude ťažko. Dnes sa cítim na to aby som si dala do uší slúchadlá a bola len sama. Nechcem sa s nikým rozprávať. Potrebujem chvíľu pre seba. Tete som oznámila, že sa vrátim večer. Sama neviem kedy prídem. Zobrala som si vak a vybrala sa von. Keďže Praha je veľké mesto je tu aj veľmi veľa ľudí. Každý je iný a od každej strany počujem iný jazyk je to fascinujúce. Je to krásne. Urobila som si pár fotiek. Po pár minútach kráčania som našla presne také miesto aké mam ja rada. Jazero, park. Sadla som si na lavičku a premýšľala. Uvedomila som si že hoci som v tomto meste celkom šťastná, tak nie úplne akoby som chcela. Niekto mi tu chýba. Moji priatelia, moja rodina. Neviem či tu bez nich vydržím.

Bolo dosť veľa hodín a začalo sa stmievať. Povedala som si že bude lepšie ak už pôjdem späť. Myslím, že som si prevetrala hlavu a stačilo mi to. Keď som sa chystala do bytu, myslela som si že tam bude teta ale tá tam nebola. V byte bola celkom tma. Kde by bola o takom čase? Večer býva stále doma. Zobliekla som sa a namierila som si to rovno do obývačky kde som si všimla sviečky. Pár ich bolo na zemi a pár na stole. Nevedela som čo to má znamenať. Bolo to zvláštne.

⭐
Hlavne keď v byte zrazu začala hrať hudba. Vôbec mi to neprišlo strašidelné. Práve naopak, bolo to naozaj krásne. Nevedela som čo si mám myslieť. No keď som započula hlas ktorý som nepočula už dlhšie, pochopila som. Nebol to ani Martin, ani Sebastian ani nikto iný. Bol to Lukáš. Muž, z ktorého šaliem keď je pri mne. Muž, ktorý má stále privádza do šialenstva už len tým keď sa naňho pozriem a on sa pozrie na mňa. Muž, ktorý keď sa ma dotýka tak prestanem dýchať. Muž, pri ktorom mi vždy bilo srdce ako šialené. Nemôžem uveriť že keď som sa otočila, uvidela ho. Že je tu. Slzy sa mi vtlačili do očí. Ani jeden sa mu nevyrovná. Pre mňa bol už od začiatku ten jediný a dokonalý pre mňa. Vždy som vedela, že toto je presne ten chlap akého chcem. Ani jeden ktorý vstúpil do môjho života neurobil so mnou to čo on. Ani jeden mi tak nepoblaznil hlavu. Moja prvá a posledná láska. No nechápala som čo tu robí. Cestoval tu len kvôli mne? Véd sa na mňa hneval a právom. Snívalo sa mi to? Mam toľko otázok ale zároveň nemám slov. On, sviečky, kvety a hudba.

Lukáš
"Chcem aby si teraz bola len ticho a vypočula ma." prikývla som.

"Ten list, ktorý si mi napísala keď si odchádzala tu do Česka a ktorý mi Tomáš dal som si najprv prečítať nechcel. Hneval som sa na teba a bál som sa že keď si ho prečítam tak sa vo mne niečo zlomí a bude to so mnou a v mojom nutri ešte horšie. Ale to, že si mi ho napísala a ja som si ho prečítal bola tá najlepšia vec akú som spravil. Ani ja bez teba nemôžem žiť. Nie si hocijaké dievča s ktorým keď to nevyjde tak si nájdem iné. Pre mňa si niečo viac. Vždy si bola a vždy budeš. Myslel som na teba každý deň. Nedokážem ťa dostať z hlavy a musel som za tebou prísť. Chcem byť pri tebe. Osud nás toľkokrát spojil že aj on nechce aby sme boli od seba. Potrebujem ťa Lara. Milujem ťa viac než čokoľvek a už ťa nechcem ani stratiť, ani opustiť. Aj keby som mal ísť s tebou na koniec sveta. Nikdy som nikoho nemiloval tak ako teba. "

Len som počúvala čo hovoril. Nemala som slov. Vyznal mi lásku. On mi práve vyznal lásku. Ostala som v šoku už len z toho že za mnou prišiel a toto všetko.. Som hrozne šťastná. Neľutujem že som mu napísala list.

V deň odchodu

Lara
"Tomáš som naozaj rada, že si sa prišiel rozlúčiť. Môžem ťa o niečo poprosiť?"

Tomáš
"Jasné čo potrebuješ?"

Lara
"Keď v najbližšej dobe budeš s Lukášom, dáš mu tento list? Je to dôležité. Prosím"

Tomáš
"Jasné pre teba čokoľvek. Dávaj na seba pozor"

Teraz
V deň odchodu som dala Tomášovi list, ktorý mal dať Lukášovi a on mu ho dal. Tak, veľmi sa teším že stojí predo mnou. Chlap ktorého milujem a už ho nechcem nikdy opustiť. To, že ma miluje mi už dokázal dávno. Vedela som, že som ešte nemala odísť. Mala som ostať doma zo svojou rodinou, priateľmi a zo svojou láskou. Na odchod som mala čas.

Lara
"Aj ja ťa milujem." slzy mi stiekli dole tvárou a rozbehla som sa k nemu.

Silno som ho objala a pobozkala som ho tak veľmi ako som vedela. Konečne som cítila jeho pery a jeho bozky. Jeho telo a silné zovretie. Nechápem ako som bez neho mohla vydržať. Ten chlapec má urobil šťastnou. Milujem ho. Veľmi ho milujem.

List pre Lukáša
Milý Lukáš. Viem, že sa na mňa asi hneváš ale všetko čo som k tebe cítila a cítim som ešte nikdy k nikomu necítila ako k tebe. Vždy som si vravela, že keď budem mať vzťah tak nebudem premýšľať nad tým že či spolu v budúcnosti ostaneme alebo či si viem dokázať v budúcnosti spoločný život, lebo málo vzťahov vydrží. Naš vzťah bol raz hore raz dole. Urobila som niekoľko chýb za ktoré sa vinim a je mi to všetko veľmi ľúto. No vždy, keď som bola od teba som nedokázala normálne žiť. Vždy som na teba myslela. Vždy som ťa potrebovala. Si ako droga ktorej sa nedokážem vzdať. A teraz? Neviem si predstaviť život bez teba. Lebo ty si mojim životom ktorý potrebujem. Nikdy som si nemyslela že nájdem niekoho ako ty. Ty si pre mňa ten dokonalý. Presne takého akého chcem. Ty si chlap, s ktorým chcem žiť, stať pred oltárom a mať deti. Niekto si povie že sme ešte mladí a všetko sa môže zmeniť, ale ja vidím len jedno. Spoločnú budúcnosť. Mrzí ma všetko čo som spravila. Odpusť mi všetky chyby ktoré som urobila. Nedokážem žiť s pocitom že sa na mňa hneváš. Už nech sa rozhodneš ako chceš. Či už so mnou alebo bezo mňa, chcem aby si bol šťastný. Lebo všetko si to zaslúžiš. Dal si mi vážne veľa. A všetko a ešte viac čo si mi dal si zaslúžiš. Milujem ťa a vždy budem. S láskou Lara ❤

S Lukášom sme sa vrátili späť na Slovensko. Rozhodla som sa že do Prahy sa vrátim o rok a keď sa nič nezmení tak aj s Lukášom, ktorý už vtedy dokončí školu. Futbal bude môcť hrať aj tam. No tento rok ešte ostanem s rodinou a toto leto si chcem ešte poriadne užiť s kamarátkami ktoré pôjdu na výšku. Lukáša budem mať na blízku a to je všetko čo potrebujem. Mať na blízku ľudí, ktorých milujem z celého srdca. Som šťastná, že to všetko je také aké je. Myslím, že všetky slzy a všetky zážitky ktoré som zažila stali za všetko. S Martinom už v kontakte nie som hoci to bol skvelý chlapec. No ja som nebola dievča preňho. Teším sa aj na Sebastiana ktorý mi sľúbil že ma príde čoskoro pozrieť. Vstúpil mi do života a ja som vďačná že teraz je v ňom. Veľmi ho mám rada.

Teraz je všetko tak ako má. Existujú aj šťastné konce. Hoci niekedy sa k šťastným koncom treba prebojovať a prejsť dlhú cestu.

KONIEC.