First Love

47. časť

Prijala som Sebastianove pozvanie na rande. Rozmýšľala som nad všetkým a zhodnotila som že Sebastian je zlatý chlapec, ktorý má o mňa záujem a ja to s ním znova skúsim. Bolo mi s ním dobre. Pokašľala som si to sama. Dostala som druhú šancu a ja to chcem skúsiť.

Konečne je piatok. Dnes mám rande zo Sebastianom. Som trochu nervózna. Ani nechápem prečo. Včera som v škole dievčatám všetko porozprávala. Mali by to vedieť. No každá je iného názoru. Veľmi mi nepomohli. Ale ako povedal Tomáš, rozhodnúť by som sa mala sama. A vlastne som sa už rozhodla. Pre Sebastiana. No stále nechápem jeho slovám. Prišla som domov ,poriadne sa najedla a potom som sa chystala,keďže po mňa mal Sebastian prísť. Nemohla som sa ho dočkať. Keď zazvonil,rýchlo som utekala dole a zbadala ho. V plnej kráse. Nemohla som sa neusmiať. Bol opretý o svoje auto, ruky mal založené vo vreckách a mne sa ozvali motýliky v brušku. Ten pocit som pri ňom ešte nemala. Pôsobil ako chlap, ktorého nemôže mať len tak hocijaká a výraz jeho tváre hovoril za všetko. Na toto by zbalil každého. Doslova.

Prišla som k nemu a objala ho. Keď sme sa odtiahli, nastúpila som do auta a niekam šli. Nevedela som kam, no Sebastian ma vedel vždy príjemne prekvapiť. Takže som sa nepýtala a len si užívala cestu. Premýšľala som. Možno nie som rozhodná a neviem čo chcem alebo koho chcem, ale užívam si každú jednu chvíľu a viem že pri Sebastianovi si ju užijem, zabudnem na všetko a budem šťastná. Viem, že som si povedala že s Lukášom už nechcem nič mať a nakoniec aj tak som mu dala šancu začať odznova a dokonca som sa s ním vyspala, ale viem že som urobila chybu. Keď mi Lukáš ublížil raz, urobí to znova. Hoci keď som pri ňom, neviem sa ovládať. Neviem pomaly ani dýchať...

Videla som že odchádzame preč z mesta a vôbec mi to neprekážalo. Tešila som sa. Tešila som sa že Sebastian mi dal druhú šancu a nehnevá sa na mňa. Šli sme do druhého a väčšieho mesta kde sa dalo už niekam aj poriadne ísť. Vystúpili sme pri jednom obchodnom centre a až do poslednej chvíle som netušila načo tam ideme, až kým sme nezastali pred kinom. Kúpili sme si lístky na nejakú romantiku a šli sme dnu. Pozerala som film ktorý ma dosť zaujal, ale to by nebol Sebastian keby niečo neurobil. Zacítila som jeho ruku na mojom stehne. Trochu som sa mykla keď som ju zacítila. A bola som trochu nervózna. Viem že kino je plné ľudí, no predsa. Myslím,že sa nikdy nezmením. Nervózna a hanblivá budem už stále. Aj keby som toho človeka poznala dlho.

Po filme sme sa šli najesť. Nedalo mi sa ho niečo opýtať. Nechcela som kaziť medzi nami peknú chvíľku ale musela som.

Lara

"Sebastian? Čo zmenilo tvoj názor. Hneval si sa na mňa. A ani som sa ti neospravedlnila. Mrzí ma to. Že som ti klamala." Dopovedala som a on sa natiahol k mojej ruke a chytil ju.

Sebastian

"Neospravedlňuj sa mi za to. Urobil som chybu že som ťa vtedy vyhodil a nechal ťa ísť samú. Bolo to odomňa sebecké. Lara. Za tie dni čo sme spolu neboli, išiel som sa zblázniť. Nemohol som to bez teba vydržať. Jaa.. ľúbim ťa Lara.."

Zamrzla som. To čo mi teraz povedal, nemôže byť pravda. No čo som čakala. Že ti to nikdy nepovie? A čo teraz? Mám ho veľmi rada, je mi s ním super, no neľúbim ho. Zatiaľ to nedokážem. Usmiala som sa naňho a darovala mu úprimný úsmev. Nemohla som mu klamať. Vedel, že mu to poviem keď to budem cítiť. Vstali sme, zaplatil a šli sme preč. Páčilo sa mi že sme sa len tak prechádzali. Nikde ma nebral. Kino, večera a prechádzka krásnym parkom mi úplne stačila.

Sebastian sa zmenil. Každý sa mení. To áno. Ale keď si ho pamätám zo základnej a zo strednej školy, bol to iný chlapec. Bol to taký frajer, ktorý so žiadnym dievčaťom dlho nevydržal. A teraz? Zakopol o také dievča aké som ja a povedal mi že ma ľúbi. Urobil by pre mňa čokoľvek až ma to desí. Bojím sa že mu ublížim. Že mu nedokážem dať to čo chce.

Sebastian ma odviezol domov a ja som šťastná zaľahla do postele. Bol to dlhý deň a aj preto som hneď zaspala. Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári. Vstala som, šla som sa najesť a popritom som pozerala seriál. Rodičia prídu niekedy pred večerom takže som celý deň sama. Trochu som poupratovala a šla som znova pozerať seriál. Počas toho som zrazu zaspala. Zobudila som sa na to ako niekto zvonil. Pozrela som sa na hodinky kde bolo pol štvrtej. Spala som dosť dlho. Šla som otvoriť. Nikoho som nečakala takže som sa ani neupravila. Otvorila som dvere a stal v nich Lukáš. To snáď nie je pravda. No čo som čakala? Že mi dá pokoj?

Prečo vždy keď ho uvidím, srdce mi začne biť rýchlejšie akoby chcelo vyskočiť, boli ma brucho a podlomuju sa mi kolená. Ale je taky pekný. Čo tu robí?

Lara
"Čo ty tu hľadáš?" spýtala som sa ešte stále unaveným ale prekvapivým hlasom.

Lukáš
"Napamätáš si čo som ti povedal? Že sa ťa nevzdám. Si len moja." usmial sa svojim sexy úsmevom.

Lara
"Ja nie som nikoho majetok. Nie som tvoja a ani nebudem. Ak o tom nevieš tak som bola včera na rande so Sebastianom. Možno znova budeme spolu. Takže sa nemusíš namáhať. Myslela som si že začneme od začiatku. Ale ty si to pokašľal tým, že si sa so mnou vyspal." rýchlo som zo seba vysypala.

Nebolo mi veľmi príjemné že sa o tom rozprávame na chodbe ale dnu som ho pozvať nechcela. Videla som na ňom ako ho zarazilo keď som spomenula Sebastiana.

Lukáš
" Lara, nevrav že sa ti to nepáčilo. Nebránila si sa. Chcela si to tak ako som to chcel aj ja. Dokonca si mi povedala že ma ľúbiš Lara. To už nevratiš späť." doriti. Čo povedal?

Lara
" Ako to.. " chcela som sa opýtať

Lukáš
" Nespal som. Mal som len zatvorené oči. " usmial sa.

Nie toto nie. Z toho sa už nevyvlečiem.

Lara
" Lukáš odiď. Všetko bola chyba. Veľmi som sa o teba bála keď si bol v nemocnici. Ale keď si sa uzdravil, mala som odísť. Nič sa medzi nami stať nemalo. Odíď. " išla som zatvoriť dvere ale položil tam nohu. Zabijem ho.

Zobral ma za ruku, zatvoril za mnou dvere a ťahal preč. V teplákoch ma vytiahol z bytu a zabuchol dvere. Nemala som ani kľúče, nič. Netušila som kam ma to ťahá ale trochu som sa bála. Bránila som sa, ale držal ma dosť silno. Netušila som kam ma to ťahá ale nenávidela som ho za to čo práve urobil..