First Love

18. časť

Za pár dní je Silvester. Lukáš ma ešte pred novým rokom chce zobrať na nejaký výlet. Nechcel mi povedať kam, ale aj tak sa teším. Chce ma prekvapiť. Znova. Zbalila som si všetko potrebné. Jediné čo viem je, že ideme vlakom a mam sa teplo obliest, lebo je vonku zima. Lukáš ma čakal pred vchodom. Privítala som ho dlhým, jemným bozkom a potom sme nasadli do taxíka. Odviezol nás na stanicu, vystúpili sme a ja som sa už nemohla dočkať. Stále mi nechcel nič povedať. Nastúpili sme na vlak. Z nášho mesta sa nedostaneme len tak kdekoľvek. Práve preto sme sa museli dostať do väčšieho mesta a prestúpiť na ďalší. Potom som pochopila, že ideme na výlet do Budapešti. Vždy som tam túžila ísť a Lukášovi som vravela, že je to môj veľký sen. Vypočul ma a splnil mi môj sen. Za to mu budem vďačná do konca života.

Cestovali sme asi tri hodiny, ale cesta ubehla rýchlo. Vystúpili sme. Bola poriadna zima. Som rada, že som sa tak teplo obliekla. Lukáš ma chytil za ruku a šli sme spoznávať toto nádherné mesto. Nepoznali sme toto mesto a ani jeden z nás poriadne netušil kadiaľ ísť. Ale vďaka angličtine sme sa ľudí opýtali kde je centrum a nejako sme sa tam dostali. V centre kde sme boli bol nádherný park, kde uprostred neho bolo Budapešske oko. Tak ako v Londýne londýnske tak tu mali oni svoje vlastné. Samozrejme trochu menšie. Ale je to nádherné. Bol na ňom veľký nápis Budapest eye. Bolo tam kopu ľudí a keby sme sa chceli ísť aj my povoziť, tak by sme sa na rad dostali až večer. Na to sme nemali čas.

Rozhodli sme sa, že pôjdeme najprv k parlamentu, ktorý je v Budapešti známy.  Išli sme nejakou uličkou kde už boli aj nejaké stánky a plno ludi, ktorí si dávali punč alebo horúcu čokoládu. Ocitli sme sa niekde uprostred stánkov a krásneho ozdobeného stromčeka. Hneď sme si tam urobili fotku. Bolo to nádherné. Niečo také krásne som nezažila. Začalo snežiť. V tom čase sa to tam presne hodilo. Hoci bola zima. Hoci som už začínala mrznuť, užívala som si každú jednu minútu s ním a kde som. Prezreli sme si stánky a šli sme k tomu parlamentu. Bludili sme uličkami ale nakoniec sme to našli. Ľudia sa pred ním fotili a deti sa tam naháňali. Aj my sme si urobili fotky a šli sme ďalej. Zrazu sme sa ocitli pri moste z kadiaľ bol výhľad na celú Budapešť. Nemohla som z toho spustiť oči. Naživo to bolo ešte krajšie ako na obrázku.

Celý deň sme chodili popri stankach a kochali sa nádhernými ozdobami. Bolo to všetko ako v rozprávke. Nič také som nikdy predtým nevidela. Dali sme si punč a prechádzali sa. Keď sa už zotmelo, šli sme ešte raz k mostu, z kadiaľ bolo vidno Budapešť. Nočná Budapešť je prekrásna. Nemala som slov. Slzy sa mi vtlačili do očí. Nie zo smútku ale zo šťastia. Pobozkala som Lukáša a on pochopil, že mu ďakujem. K tomu netrebalo slová. Večer sme už boli poriadne zamrznutý ale nikdy nebudem ľutovať kde som bola. A ďakujem mu za to. Domov sme sa vrátili nočným vlakom.

Silvester, Nový rok 2019
Je posledný deň v roku 2018. Udialo sa toho veľmi veľa v tomto roku, ale ja som vďačná mojej rodine, kamarátom a môjmu priateľovi. Za to že ich mám. Lukáš mi toho dal za posledné mesiace čo sme spolu asi najviac. A nikdy nezabudnem čo všetko pre mňa urobil. Ľúbim ho z celého srdca a som veľmi šťastná, že ho mám.

Dnes sme mali Silvestra osláviť spolu. Poobede pomáham rodičom robiť sendviče a večer byť s ním. Dohodli sme sa na ôsmu. Je to prvý Silvester, čo oslávim niekde vonku a nie doma s rodičmi. Je to zvláštne. O ôsmej ma prísť po mňa ale to ešte netuší, že sa dnes stretne a spozná s mojimi rodičmi. Sme spolu už dlho a on ešte stále nepoznal mojich rodičov. A teraz je ta správna chvíľa. Bolo osem hodín a ja som počula zvonček. Otvorila som a poslala ho hore. Otvorila som dvere a silno ho postiskala. Tešila som sa naňho. "Ideme?" spýtal sa ma. "Ešte som chcela niečo urobiť. Pod ďalej." povedala som a on vošiel dnu. Nakazala som mu sa vyzut a prešli sme do obývačky kde sedeli naši a pozerali telku. Ostali v šoku tak, ako aj on. "Mami, oci, toto je Lukáš. Môj priateľ." ešte nikdy som žiadneho chlapca mojim rodičom nepredstavovala. Ale toto išlo ľahko. Rodičia ho prijali. A páčil sa im. Véd ani nemali na výber. Rozlúčili sme sa a šli sme von.

Vonku bolo už dosť ľudí na to ze bolo pol deviatej. Samozrejme my sme zavítali do jedného baru. Tam sme si trochu vypili a z hodou okolností sme natrafili na partiu jeho kamošov. Nikdy som sa pri nich necítila veľmi dobre. Dvakrát som s nimi už von bola a bolo to vážne nepríjemné. Objal sa s nimi a potom objal nejaké dievčatá. Vyzerali ako štetky. Nič v zlom ale je to tak. A ako ho obimali. Bože ten pohľad. Áno žiarlim a veľmi. Ale verím mu. Chvíľu sa pri nás zdržali a potom odišli. O polhodinu neskôr sme šli aj my. V bare sme sa zdržali dosť dlho a v sebe sme už mali nejaký ten alkohol, ale neboli sme opití. Ja som bola trošku v nálade ale to som vždy keď si trochu vypijem. Na ňom vôbec nič nebolo vidieť. Ako by vôbec nič nepil. Šli sme na námestie kde sa už schádzali ľudia a my sme sa šli ešte prejsť. Porozprávali sme sa a šli sme znova do centra, kde sa všetci tešili a čakali očakávaný príchod nového roka. Postavili sme sa oproti sebe a pozorovali sa. Tento rok sa pomaly končí a ja som vďačná za všetko. Hlavne za neho. Začali všetci odpočítavať. Desať, deväť, osem, sedem.... Tri, dva, jeden. Šťastný nový rok začali všetci kričať. Začal krásny ohňostroj. Pozreli sme sa na seba, popriali a vášnivo pobozkali.

Všetkým prajem krásneho Silvestra a Šťastný nový rok. Aby sa vám v novom roku splnilo všetko čo si budete priať a aby bol lepší ako tento. Ďakujem vám za to, že čítate moje príbehy. Veľmi si to vážim. Dúfam, že ma to neprestane baviť a v novom roku vám prinesiem nové časti. ❤🎆