First Love

43. časť

Ten zvuk budíka ktorý mi zvoní na mojom stolíku mi vôbec nechýbal. Je prvý deň školy a ja sa mám chuť zabiť.

Jedinú pozitívnu vec čo som videla na tom prvom dni bolo vždy zvitanie s kamarátmi. Zbožňovala som keď som sa po dvoch mesiacoch s nimi znova stretla. S niektorými nie je možnosť sa za tie dva mesiace stretnúť a o to viac mi chýbajú. Vždy sa teším na ich objatia.

S veľkou nechuťou som vstala, obliekla som sa a šla na autobus. Po pol hodine som vystúpila a šla do školy. Tak ako som hovorila, zvitala som sa s mojimi spolužiakmi a silno ich vyobjimala. Keďže to bol prvý deň, tak sme skončili skoro a tešila som sa domov. Cestou domov som šla aj s Noorou a Alison, s ktorými sme sa rozprávali. Pripomenuli mi aj Sebastiana, ktorý chvalabohu školu skončil a už nebude chodiť na našu školu. Nebolo by mi príjemné keby som ho každý deň stretávala. Predsa je to môj bývalý a mrzí ma čo sa stalo. Chcela by som sa s ním niekedy porozprávať, no viem že on sa so mnou teraz nebude chcieť.

Rozmýšľala som o tom, ako by sa správal, keby som mu povedala pravdu a nesklamala mu. Za Lukášom som chcela ísť. Spájala nás naša nedávna minulosť a ja som ho neprestala mať rada. Chcela som pri ňom byť a skutočne som sa oňho bála. No keby som Sebastianovi povedala, že chcem ísť za ním, aj tak by sa hneval. Aj tak by s tým nesúhlasil. Rozišli by sme sa aj tak?

Konečne som bola doma. Zrazu mi prišla smska.

Lukáš
Prosím, príď poobede k nám. Budem potrebovať tvoju pomoc.

Lukáš sa ešte stále poriadne nevyliečil a potrebuje ešte menšiu starostlivosť. Trochu som váhala či tam po tom včerajšku mám ísť ale sľúbila som aj jeho mamke že mu rada pomôžem ak má bude potrebovať. Takže som to nakoniec prijala. No ak znova vytiahne minulosť, prísaham že sa už neovládnem a strelím mu. Neviem prečo som mu ešte za to všetko nedala poriadnu facku.

Doma som sa nudila takže som aj z časti bola rada že pôjdem k nemu. Najedla som sa a potom si išla pozrieť film. Keď som ho dopozerala šla som sa prichystať. Obliekla som sa a jemne namaľovala. Potom som pomaly šla. Keď som bola pred bytom, zaklopala som. Bola som trochu nervózna. Neviem prečo. Stále keď mám ísť k nim tak som nervózna. Alebo keď som pri ňom blízko. Keď sme sami. Zrazu sa dvere otvorili a stál v nich Lukáš. Usmial sa na mňa a pozdravil ma. Úsmev som mu opätovala a vošla dnu. V byte som cítila úžasnú vôňu. Nedalo mi sa nespýtať.

Lara
"Ty niečo varíš?" pomyslenie na to sa mi páčilo ale aj trochu šokovalo.

Lukáš
"Áno chcel som nám niečo uvariť. Pomôžeš mi?" spýtal sa a ja som prikývla.

Lara
"Nemohol si počkať na mňa? Nemal by si sa namáhať." povedala som keď sme vošli do kuchyne.

Lukáš
"Toto ma nenamáha." usmial sa na mňa a obidvaja sme sa pustili do toho varenia.

Páčilo sa mi že vie variť. A páčilo sa mi, že sme varili obidvaja. Chvíľu som si pripadala akoby sme boli pár ktorý spolu býva a spolu varí. Páčila sa mi tá predstava. No nemala by som na to myslieť. Vyzeral sexy keď varil. Nechcela som si to pripustiť no priťahoval ma. Aj keď som sa tomu bránila. Aj keď som sa bránila svojim citom, nedokázala som to. Stále sa mi páčil, stále som ho mala vo svojom srdci a vôbec mi to nezjednodušoval. Stále keď ma chytil, srdce sa mi rozbušilo veľmi rýchlo. Keď s ním trávim každý deň. Keď sa s ním rozprávam, keď som blízko neho. Sebastiana som mala rada. A veľmi. Ale Lukáša som neprestala ľúbiť.

Dovarili sme a sadli sme k stolu. Najedli sme sa a potom zatiaľ čo ja som umývala riad, on sa na mňa pozeral. Bolo to zvláštne keď ma celý čas pozoroval.

Lara
"Nepozeraj sa na mňa toľko" povedala som po chvíli a pousmiala som sa.

Lukáš
"Prečo? Si krásna. Rád sa na teba pozerám." povedal a ja som zamrzla.

Nič som nepovedala. Len som sa usmiala. No to on už nevidel. Bola som otočená chrbtom a umývala ďalej. Keď som doumývala, šli sme do obývačky a pustili si nejaký film. Bol dosť nudný tak sme sa nakoniec rozhodli, že pôjdeme do jeho izby a zahráme si niečo. Bolo mi s ním veľmi dobre a mala som pocit, akoby sa v minulosti medzi nami nič nestalo. Zabudla som na všetko. Vošli sme do izby. Bolo to zvláštne. Obidvaja sme ostali stáť.