First Love

37. časť

Sebastian

"Lara?" prehltla som keď som počula jeho hlas.

Na tej oslave bol na mňa nahnevaný. Hoci nič nepovedal. Videla som to na ňom. Kvôli tomu že mu Lukáš povedal že sme sa na tej párty bozkávali. Som hlúpa že som mu to nepovedala. Od oslavy so mnou neprehovoril. Volal mi. No ja som bola tu v nemocnici. Čo mu teraz poviem? Noora mu vravela že som u babky. Mam mu klamať? Keď sa dozvie kde som, tak neviem čo spraví. Nahnevá sa na mňa ešte viac. Och bože. Nemala som to dvíhať. No potom by sa zasa hneval že som mu nedvíhala. Úprimne, nemyslela som naňho za ten čas čo som bola v nemocnici. Myslela som len na Lukáša a na to aby sa prebral.

Lara

"Ano?" spýtala som sa nervózne.

Sebastian

"Nemohol som sa ti dovolať. Od tej oslavy sme sa nerozprávali. Môžme sa dnes stretnúť?"

Odľahlo mi keď sa ma nepýtal kde som. No čo keď to vie? Ale odkiaľ by to vedel? Odsúhlasila som a dohodli sme sa že poobede sa stretneme. Zložila som a dúfala že netuší kde som. Neplánujem mu to povedať. Bol nahnevaný už z toho keď zistil že som sa s Lukášom vtedy bozkávala a to sme spolu ešte ani nechodili. Čo by robil teraz keby zistil že som v nemocnici pri ňom. Za ten čas prišiel Tomáš. Ja som zložila a šla za ním.

Lara

" Vyspal si sa ?" Spýtala som sa.

Tomáš

"Snažil som sa." Odpovedal mi a usmial sa na mňa.

Lara

"Poobede budem musieť na chvíľu odísť." oznámila som mu.

Tomáš

"Za ním?" Vedela som koho myslí. Vedela som že vie že idem za Sebastianom.

Lara

"Áno. Chce sa porozprávať. "

Tomáš

"Vie že si tu?" spýtal sa ma ďalšiu otázku. Toto je akože výsluch alebo o čo mu ide?

Lara

"Nie nevie že som tu a ani sa to nedozvie. Nemôže to vedieť. Vyvádzal by." Odpovedala som.

Tomáš

"A prečo si vlastne tu? Keď chodíš so Sebastianom a ľúbiš ho, nemala by si tu byť. Si jeho bývalá. Keby tu mala byť každá jeho bývalá tak je tu plná miestnosť." Povedal a zasmial sa popod nos.

Lara

"Tomáš prečo mi dávaš také otázky. Proste tu chcem byť. A teraz ma prosím nechaj. Musím už ísť. Vrátim sa čo najskôr. Keby niečo tak mi volaj. Dobre?" pokýval hlavou a ja som odišla.

Pred tým než som sa mala stretnúť so Sebastianom, som šla domov. Potrebovala som sa ísť osprchovať a prezliesť. Keď som bola hotová Sebastian mi poslal smsku.

Sebastian

Čakám ťa dole.

Nevedela som že príde po mňa. Bola som dosť nervózna. Bála som sa čo sa dnes bude diať. Zobrala som mobil a kľúče a zišla dole. Čakal ma opretý o svoje auto. Vyzeral dobre. Teda dosť sexy. Keď tam stál opretý o auto a ruky mal vo vrecku v nohaviciach. Keď som dosť nervózne podišla k nemu, nevedela som čo robiť. No on mi to uľachčil. Natiahol sa ku mne a pobozkal na líco. Neviem či som čakala pusu na ústa alebo nie ale trochu ma to prekvapilo že to neurobil. Žeby sa na mňa ešte stále hneval? Odstúpil odo mňa a šla som si sadnúť do auta. Nastúpili sme a vyrazili. Neodvážila som sa spýtať kam ideme. Neodvážila som sa čokoľvek povedať. Tak sme sedeli v aute v tichosti a ani jeden celú cestu nič nepovedal. Dorazili sme pred jednu reštauráciu. Vystúpili sme a stále v mlčaní sme vošli dnu. Sadli sme si na voľné miesto a stále mlčali. Už mi to začínalo byť veľmi divné. Za celý čas nič nepovedal. No po chvíli keď som si už myslela že neprehovorí, povedal.

Sebastian

"Lara chcem sa ti ospravedlniť za to že som ťa tam vtedy na tej oslave nechal, a že potom som ti nezavolal ale potreboval som nejaký čas. A chcel som sa s tebou teraz porozprávať." Pozorne som počúvala čo hovoril.

" Je pravda čo hovoril Lukáš? Bozkávala si sa s ním na tej párty?" A je to tu.

Čo som čakala. Že sa ma na to nespýta? Že to nechá len tak? Mala som to čakať. Nadýchla som sa a potom odpovedala.

Lara

"Áno. Je. Ale ja ti to vysvetl..." Nedopovedala som ,keď mi skočil do reči.

Sebastian

"Tak vysvetľuj. " Povedal kľudne a ja som nemala ďaleko od toho aby som sa rozplakala.

Všetko čo sa stalo v ten večer som mu povedala. Od toho ako ku mne Lukáš prišiel, ako ma ťahal hore schodmi, ako ma bozkával a ako som ho prosila aby som mohla odísť. To, že som sa poddala jeho bozku,som mu nepovedala. Pozeral sa mi priamo do očí, no nebol to príjemný pohľad. Bol nahnevaný. Potom prišiel s ďalšou otázkou ktorú som nečakala.

Sebastian

"Chceš ma ešte vôbec? Alebo chcela si ma niekedy vôbec? "

Neviem prečo sa to všetko pýtal, ale cítila som sa veľmi zle. Bola som zmetená a nevedela som odpovedať. Mám ho rada a chcela by som s ním byť. No teraz mám potrebu byť pri Lukášovi. No nemôžem dovoliť aby sa náš vzťah so Sebastianom skončil. Stále si budem stáť za tým, že sa chcem pohnúť ďalej a tak to aj bude.

Lara

"Áno. Chcem ťa mať pri sebe. Chcem ťa bozkávať Sebastian. Chcem zabudnúť na všetko čo mi ublížilo a byť šťastná. S tebou. " Videla som na ňom ako sa usmial. Jeho úsmev bol pekný.

Vedela som, že sa už nehnevá a bude všetko v poriadku. Až dokedy nezistí, že Lukáš mal nehodu a ja som každý deň pri ňom v nemocnici. Chvíľu sme ešte ostali v reštaurácii no potom musel Sebastian odísť, tak ma zaviezol domov. Keď som stála pred vchodom, zakývala mu a hneď ako zmizol z dohľadu, nešla som domov ale do nemocnice.

Keď som prišla na tretie poschodie v nemocnici, všimla som si Tomáša sedieť. Postavil sa a ja som podišla k nemu.

Lara

" Tak niečo nové?" spýtala som sa zvedavo.

Tomáš

"Nič také. Doktor len povolil, že môžme k nemu chodiť častejšie keďže sa jeho stav zlepšil. Teraz sú tam jeho rodičia. No keď vyjdu, môžeš ísť ty. Ja som už bol. " povedal a ja som prikývla.

Jeho rodičia vyšli a po nich som vošla do izby ja. Znova keď som ho videla, zahrialo ma pri srdci. Dokázala by som sa naňho pozerať aj celý deň. Sadla som si vedľa postele na stoličku a chytila ho za ruku.

Lara

"Asi ma teraz nepočuješ. Ale aj napriek tomu ťa veľmi prosím. Zobuď sa. Potrebujú ťa tu tvoji rodičia, Tomáš. Ja ťa potrebujem. Prosím. Je to moja vina. Mrzí ma to. Potrebujem vedieť že budeš v poriadku." Nahrnuli sa mi slzy do očí. Zrazu som zacítila ako pohol prstom. To sa mi len zdalo? Alebo vážne ním pohol?