First Love

41. časť

Lara
"Ahoj" pozdravila som sa mu, objala ho a sadla k stolu pri ktorom sedel.

Tomáš
"Ahoj, tak čo? Bola si s Lukášom? Pustili ho?" spýtal sa ma

Lara
"Ano už ho pustili. Bola som chvíľu u nich. Tak zaspal. Bol unavený."

Tomáš
"Chápem. A ako je to medzi vami? Spýtal sa.

Nech a som sa baviť o mne a Lukášovi. Sama neviem presne ako to medzi nami je.

Lara
" Neviem Tomáš. Povedal mi že chce začať od začiatku a nemusíme sa nijako viazať. Vieš že chodím so Sebastianom. "

Tomáš
" Vieš prečo to urobil však?" spýtal sa ma a nechápala som na čo myslí.
"Stále ťa ľúbi Lara. A jeho posledná možnosť bola ti navrhnúť aby ste začali od začiatku hoci sa nebudete viazať, aby ti bol stále nablízku. Aby mohol byť pri tebe aspoň takto."

Lara
"To je pekné, ale ja som so Sebastianom. Ublížil mi. A teraz som šťastná. Nechcem aby mi znova ublížil. Vieš že ho mám stále rada. Ale na to čo spravil, nikdy nezabudnem."

Tomáš
"Nechceš sa s ním o tom porozprávať?" spýtal sa.

Lara
"Nie. Nechcem sa už k tomu vracať. Nemáme sa o čom rozprávať. Pozri trpela som dosť. Už nechcem. Už je toho na mňa priveľa. A už sa o tom nechcem baviť." povedala som a reč o tom, už nepadla.

Po dvoch hodinách v kaviarni strávenych s Tomášom som šla domov. Doma ma už čakala teplá večera, ktorú som zjedla a potom šla k rodičom. Dlho som s nimi nehovorila a teraz bol správny čas byť s nimi a stráviť s nimi čas.

Bolo už dosť hodín a ja som sa rozhodla, že pôjdem spať. Bol to dlhý deň. Keď som konečne ležala a chcela zatvoriť oči, prišla mi smska. Usmiala som sa a pomyslela, že Sebastian mi určite poprial dobrú noc. Pozrela som sa na mobil a prečítala správu.

Lukáš
Dobrú noc. Ďakujem že si pri mne bola.

Od neho som rozhodne smsku nečakala. Nevravím že ma nepotešila. Aj pri tejto správe som sa usmiala. S úsmevom som mu odpísala a šla spať.

Ráno som sa zobudila s úsmevom na tvári. Hoci som vedela, že už o dva dni je škola, to mi náladu nezmenilo. Vstala som a šla do kuchyne. Urobila som si raňajky a potom som šla pozerať telku. Nemala som dnes v pláne nič robiť. No prišla mi správa a moje plány sa zmenili.

Sebastian
Dnes o tretej sa stretneme. Prídem po teba.

Usmiala som sa a tešila, že aj dnešný deň strávim so Sebastianom. Chýba mi. Potom som ďalej pozerala telku a už na nič nemyslela. Bolo dva a ja som sa šla chystať. Pred treťou som už bola hotová a čakala naňho. Keď zazvonil, rýchlo som šla dole za ním. Ked som ho uvidela, hneď som aa usmiala. No on na mňa nie. Vtedy som si pomyslela, že sa niečo deje. Bol vážny. Keď som k nemu prišla a chcela mu dať pusu, len sa dotiahol a jemne ma objal. Sadli sme do auta a niekam šli. Ani on ani ja sme neprehovorili ani slovo. Vedela som že sa niečo deje a bála som sa opýtať čo. Keď sme zastavili, všimla som si, že sme pred jeho domom. Nevedela som prečo sme tu. Ešte som u neho nebola. Už viem, kde býva. Jeho dom je veľký a veľmi pekný. Jeho rodičia musia byť bohatý keď majú taký dom a Sebastian ma také auto aké má.

Vystúpili sme a zamierili sme k dverám. Čo keď sú jeho rodičia doma? Čo ak ma chce s nimi zoznámiť. Nemyslím, že som na to pripravená. Vošli sme dnu, ale u neho doma nikto nebol. No to ma vôbec neupokojilo. Ich nábytok vo vnútri bol tiež luxusný. Bála som sa niečoho dotknúť. Keby sa to poškodilo, neviem či by som sa doplatila. Šli sme niekam hore schodmi. Zaviedol ma do dverí na konci chodby. Vošla som do nej a pochopila, že sme v jeho izbe. Tiež bola dosť veľká. Nevedela som čo si mám myslieť. Prečo mlčí, prečo sme tu. No nakoniec konečne prehovoril.

Sebastian
"Potrebujem sa s tebou porozprávať. Preto sme tu. Tu budeme mať pokoj. Rodičia prídu až večer." odľahlo mi keď povedal, že sa chce len porozprávať. Ale myšlienka že sa chce porozprávať ma zase stresovala.
"Posaď sa." urobila som v tichosti o čo ma požiadal a sadla som si na kraj jeho veľkej postele.

Lara
"O čom sa chceš rozprávať?" odhodlala som sa opýtať.

Sebastian
"Nechceš mi náhodou niečo povedať ty?" spýtal sa a ja som už vedela že som v poriadnej kaši.

Lara
"Neviem čo myslíš" no vedela som čo chce počuť.

Sebastian
"Takže ty nevieš čo myslím. Tak ja ti to pripomeniem Lara. Čo tak napr. to ako si chodila do nemocnice za tvojim bývalým ktorý mal autonehodu a ty aj Noora ste mi povedali, že si u babky." hovoril zatiaľ pokojne ale videla som aký je nahnevaný.

Lara
"Sebastian, ja ti to vysvetl.." neodpovedala som.

Sebastian
"Alebo to, ako už bol v poriadku ale ty si aj napriek tomu za ním bola a mne si vravela že niekam ťa tvoja mamka berie, alebo ako si mi hovorila že ideš za Noorou. Dočerta Lara ty si mi klamala." začal kričať.

Lara
"Naozaj ti to vysvetlím." snažila som sa mu povedať.

Sebastian
"Myslel som si, že keď si so mnou tak naňho nemyslíš. Si jeho bývalá tak prečo si za ním kurva šla. Keby si mi aspoň neklamala ale povedala mi pravdu. Že ho máš rada a chceš byť pri ňom. To by som pochopil. Ale neznesiem keď mi niekto klame. A do očí." stále kričal a mne sa oči naplnili slzami.

Nevedela som čo na to povedať. Mal pravdu. Mala som mu to povedať a neklamať mu. Som hlúpa.

Lara
" Mrzí ma to." jedine čo zo mňa vyšlo.

Sebastian
" Nie Lara. Nemyslím si, že ťa to mrzí. Čo si si myslela? Že na to neprídem? Ja a ten hlupák máme spoločných priateľov. Vieš čo, odíď. A vráť sa až vtedy, keď sa konečne rozhodneš koho skutočne chceš." povedal už pokojným hlasom.

Lara
"To je akože medzi nami koniec?" spýtala som sa a slzy mi tiekli dole tvárou.

Sebastian
"Áno Lara. Nemôžem byť s niekym, kto nevie čo chce." otvoril dvere svojej izby.

Vyšla som vonku a on zatvoril za mnou dvere. To že ma vyhodil a nechal ma aby som sa dostala domov sama ma až tak netrápilo. Bolelo ma že ma nechal. Cítila som bolesť. Možno nie takú akú som cítila pri Lukášovi, ale Sebastiana som mala skutočne rada a bolo mi s ním dobre. Pokašľala som to. S plačom som sa snažila čo najrýchlejšie dostať domov. Keď som konečne domov dorazila, zatvorila som sa v izbe a plakala do vankúša.