First Love

66. časť

Ten budík by som najradšej vyhodila von oknom. Nenávidím ten zvuk. Keď si predstavím koľko ma toho pred maturitou čaká, boli ma z toho hlava a je mi zle. Moje dni sú také obyčajné ako doteraz. Až na to že je nový rok a ja za chvíľu maturujem. Potom skončím školu a odchádzam. Ale okrem rodičov to zatiaľ ešte nikto nevie. S dievčatami som sa cez vianočné prázdniny veľmi nestýkala. Na Silvestra som bola s Emmou, po polnoci sme si to dosť užili a potom skončila u mňa doma. S Tomášom som sa tiež už dlho nestretla. V podstate od vtedy čo sme boli spolu všetci v bare vôbec. Viem že Alison s ním stále chodí a je s ním šťastná. No nemala som odvahu sa s ním stretnúť. Vážne mi pripomína Lukáša. Pomaly sa mi darí naňho zabúdať a nechcem si to pokaziť. So Sebastianom si pravidelne píšem a volám. Vravel že príde cez leto. No ja tu nebudem.

Ano odchádzam. Vždy som chcela odísť z tejto krajiny. Chcela som len dokončiť školu a odísť. Chcela som cestovať. Chcela som žiť v lepšej krajine. Niekde kde mi bude lepšie, kde si zarobím viac. Kde budem šťastná. Viem, že opustím ľudí ktorých milujem. Rodinu, kamarátov. Ale chcem žiť tak ako som vždy chcela. A odísť od minulosti, ktorá sa stala v tejto krajine. Chcem na všetko zabudnúť. Chcem vyliečiť svoje srdce. Keď som chodila s Lukášom, myslela som si že tu kvôli nemu ostanem aby si budoval kariéru. No teraz ma tu už nič nedrží. Som už rozhodnutá a s rodičmi dohodnutá. Keď zmaturujem, budem môcť odísť kedykoľvek. Mojim snom bola vždy Praha. Je to nádherne mesto. Mam šťastie, že tam žije ockova sestra ktorá ma tam bude čakať a pomôže mi. Zo všetkým. Dohodli sme sa že na nejaký čas budem bývať u nej a keď sa mi tam naozaj zapáči a budem tam chcieť ostať, nájdem si prácu, byt a ostanem tam. Trochu sa toho bojím keďže sa osamostatnim, ale zároveň sa veľmi teším.

Bojím sa ako na to zareagujú dievčatá. Neviem ako im to mám povedať. Myslím, že mám na to ešte čas a aspoň si rozmyslím čo im poviem. Celý deň sme v škole presedili a riešili maturitné témy. Chcem mať už po maturite. Lezie mi to všetko na nervy. Keď som bola v autobuse cestou domov a počúvala pesničky prišla mi správa .

Tomáš
Stretneme sa?

Zovrelo mi žalúdok. Neviem o čom sa chce rozprávať, ale na rozhovor o Lukášovi rozhodne pripravená nie som. Ani nechcem aby sa ma pýtal ako sa mám. Dlho som uvažovala či sa s ním stretnúť no mám ho veľmi rada a chýbal mi. Odpísala som mu. Dohodli sme sa že sa stretneme večer v meste.

Pred naším stretnutím som bola neskutočne nervózna. Rozmýšľala som že naše stretnutie zruším ale nebolo by to odo mňa fér. Prichystala som sa a šla som do mesta. Už z diaľky som ho spoznala. Smerovala som rovno k nemu. Keď ma zbadal, hneď sa ku mne rozbehol a silno ma objal. Bola som šťastná že ho vidím. Zamierili sme do jednej kaviarne, kde sme si objednali. Chvíľu medzi nami vládlo ticho no potom prehovoril.

Tomáš
"Ako sa máš?"

Vedela som že sa ma to opýta. Nemám tu otázku rada. Vždy odpoviem tu najrýchlejšiu a najjednoduchšiu odpoveď. Vtedy viem, že sa nikto nebude viac pýtať.

Lara
"Dobre a ty?"

Tomáš
"Ja sa mám veľmi dobre. S Alison nám to klape a som šťastný." potešila ma jeho odpoveď. On aspoň vie normálne odpovedať. Nie ako ja. Čo najrýchlejšie povedať hocičo aby sa ma už viac nepýtal.

Lara
"To ma veľmi teší. Aj ona je šťastná že ťa má." usmial sa na mňa.

Tomáš
"Ako to zvládaš?" vedela som že sa tomu nevyhnem. Tým otázkam.

Lara
"Snažím sa. Ale ja sa nechcem o ňom baviť."

Tomáš
"Mali by sme sa porozprávať." zvažnel.