Fitness diár✔️

Krehký

Posledný deň školy!

Hobimu som už do rána neodpísal. Pravdepodobne som ho tými slovami nahneval. Nechce ani len počuť Kookovo meno. Stačí ak povieš Jeon a už sa čertí.

Postavil som sa a rýchlo obliekol. Kravatu som si zaviazal najlepšie ako viem.

Predsa to je posledný školský deň tohto roku a tiež naposledy uvidím Yoongiho. Najhoršie na tom je, že som mu nekúpil žiaden darček. Snáď sa na mňa hnevať nebude. Veľmi by mi to ranilo srdiečko až by som nakoniec neopustil Kóreu.

*klop, klop

„Dobré ráno, mladý muž." vysmiata mama mi pokojne vošla do izby. „Nechceš zviesť do školy?" hm... to mi zvyčajne hovorí, keď sa jej blíži dovolenka.

„Iste. Ešte niečo?"

„Noo... chcela som sa spýtať či si už zbalený." oprela sa o rám dverí.

„Ešte mi chýbajú pár vecí, ale inak áno."

„To je dobre." usmiala sa. Niečo mi tají a veľmi ma to zaujíma. „Jak prídeme domov objednáme si pizzu-,"

„Idem s kamarátmi na Karaoke." prerušil som jej plány. Nikdy sa nepýtala či mám niečo v úmysle.

„Och... ehm..." hľadala akési slová. Asi ostala prekvapená, že mám kamarátov. Len nie takých, po ktorých túžim. „Tak ty máš kamarátov? To je... super." cítil som z nej akési sklamanie. Nemala by byť rada, že som si konečne našiel kolektív? Veď po tomto túži každý rodič, či sa mýlim?

„Kedy prídeš?"

„To neviem." vkuse si odkašliavala. „Chceš ešte niečo?"

„Už... už nie." uškrnula sa a odišla. S Lalisou majú podobné výrazy. Čím to je? Bojím sa jak jednej tak druhej. Veľmi ma zaráža, že mi nikdy nič nepovie na rovinu.

Došli sme spolu do školy, no Hoseok ma tam nečakal.
V posledný deň?! To sa robí?!

To sa stalo prvýkrát od nášho stretnutia. Myslel som, že tentokrát bude meškať on, ale bol čas, o aký som zvykol meškávať ja.

Matka išla zaparkovať a my sme sa rozišli do tried, kde sme sa mali počkať so spolužiakmi. Potom nasledoval ceremoniál, odovzdávanie cien, vyhodnotenie a bla, bla... Bolo to hrozné, ale stručne vyjadrené a krátke. Oceňujem to.

O polhodinu sme sa znova zišli v triedach, kde nám rozdali koncoročné vysvedčenia a ešte pozvali na slávnostný obed v našej jedálni. Práve dnes som nemal chuť vidieť svoju triedu. Nebude mi chýbať celý polrok, zvlášť keď sú taký retardi.

Vyšiel som hore hnedými schodmi a namieril si to do knižnice. Je to jediné miesto, kde je teplo i ticho zároveň a dá sa tam dobre čítať.

Bola to výnimočná chvíľa.

Nikde nebola ani jedná živá noha.

Knihy si medzi sebou šepkali tajné zdroje, ktoré v sebe ukrývali a mňa nechali v pokoji čítať a odpočívať.

To ticho vo mne doslova pramenilo. Možno aj toto je dôvod, prečo nemám veľa kamarátov.

V tej knihe sa z ničoho nič spustil dej...

Mladá psychologička, špecializovaná na manželské vzťahy, sa práve udomácňuje vo svojej novej kancelárií, keď ju prepadne akýsi chlap, no nie obyčajný, ale rozvodový právnik. Ona ho považuje za vlamača, no vysvitne, že tým nepozvaným hosťom je ona sama. Tie priestory jej prenajal akýsi falošný realitný agent, užívajúci si pobyt na Havaji.
Právnik na druhý deň sa nad kráskou zľutuje a podá jej pomocnú ruku. Žena nie je z toho nadšená, ale drží jazyk za zubami, lebo práve prišla o tisícky peňazí. Ona zakaždým počúva, aké rady dáva svojim klientom, ide ju roztrhať. Napätie medzi nimi sa stupňuje a teplota začína presahovať sto stupňov. Bože, keby aspoň nebol taký príťažlivý.