Fitness diár✔️

Spoločná noc

*Jin

Po osprchovaní som sa namastený krémom vrátil do izby, kde už v mojej posteli čakalo prekvapenie. Ležal v nej Namjoon.

Počkať... čo?

„Ehm!" hlasno som vydal zvuk. Otočil na mňa hlavu a kývol. V ruke držal nejakú knihu a pokojne čítal ďalej. Najdivnejšie je, že sa dnes ani do mobilu nepozrel. Ak je to tak ako hovorí, tak sa s otcom musia mať poriadne v zuboch. Ani ja si nepamätám, kedy som sa naposledy takto s rodičmi pohádal, ale je to už veľmi dávno. 

„Uvedomuješ si, že ležíš v mojej posteli?" pokračoval som, ukazujúc po dĺžke posteli

„To už neviem, ale lepšie pre mňa." otočil stránku s vyzdvihnutými kútikmi úst a venoval naďalej pohľad knihe.

„A vôbec, ako si sa sem dostal?"

„Tvoja mama mi povedala, že tu mám spať. Nerobím nič zle, iba ju počúvam." asi idem vynadať mame.

Zbehol som dole schodmi a nasratým krokom podišiel k nej do obývačky.

„Prečo si ho dala do mojej izby?!" vyštartoval som na ňu tak, že to muselo byť počuť až hore.

„Pokoj! Čo si hneď rozčertený?" sediac s horúcim kakaom a prikrytá dekou sa dívala na mňa do výšky.

„Iba chcem vedieť dôvod!" krútil som sa rôznymi smermi. Pravda je taká, že veľmi žiarlim. Majú ho radšej než mňa.

Namjoon si mojich rodičov získal iba vďaka lusknutí prstov a na mňa totálne zabudli. Dokonca mu povedali, aby ich oslovoval otec a mama! Bože, veď Namjoon nikdy nebude patriť do našej rodiny, tak potom prečo?!

Pokračovala...

„Nechcem ho nechať spať na gauči, lebo je tvrdý, a ani v Kookovej izbe, preto."

„A kde mám podľa teba spať ja?!" nech si vyhodí z hlavy, že ja budem ten, čo bude spať na gauči.

„Kde len chceš. Mne vadiť nebude, ak sa vyspíte spolu." žartovala, však?

„Mami..." pokrútil som hlavou na znak bolesti. „Kam tým mieriš? Som zmätený."

„Nemierim tým nikde." položila kakao na podložku prestretú na stole a venovala mi dotyk jej teplých rúk. „Iba nechcem, aby si kvôli jednej noci zničil kríže alebo niečo ďalšie." toto bolo ďaleko od témy. Haló, bavíme sa tu o tom, čo myslela pod pojmom vyspať sa spolu. „Viem, že tvoja posteľ je doposiaľ tá najlepšia v celom dome, tak ho trošku prichýľ."

„Mami~ je to chlap!"

„A veľmi dobrý chlap. Bez neho by bol dnešný deň v kýbli." postavila sa a pohladkala mi obrys tváre.

„Dobre...vydržím s ním." hlbokým povzdychom som odvetil. „Ale len jednu noc!"

„To je môj syn, akého poznám. Uvidíš, ešte bude dobre." stlačila mi líčka a posadila sa naspäť na gauč, bez toho, aby ju svrbelo svedomie, že nechá svojho JEDINÉHO SYNA spať samého v izbe s iným mužom, ktorý môže byť najlepším, ale aj zároveň tým NAJHORŠÍM! Nikdy nikto nevie, čo sa môže stať v súkromí a pritom ešte v posteli. Posteľ dokáže človeka vyprovokovať k šialeným činom.  

A som tam, kde predtým... v mojej izbe.

Spomenul som si na slová, prisľúbiac mame. Jednu noc s ním prežijem. Predsa nespíme so sebou prvýkrát.

Namjoon si všimol moje postávanie pri dverách a už klepal rúčkou po posteli. Bez akýchkoľvek ďalších negatívnych myšlienok som si ľahol k nemu do postele a ešte chvíľku pozoroval to jeho čítanie.