Fitness diár✔️

Krásu si nevyberieš

*Jimin

Sedím vo svojom fotelku, v rohu tmavej detskej izby, a čítam si BL mangu. Zakaždým si do úst niečo vložím či už je to čips alebo čokoláda (na čo mám chuť) a zapíjam to 100 percentným džúsom.

Manga, ktorú čítam, je v anglickom jazyku. Ten mi v živote treba, preto sa ho teraz zdokonaľujem. Jediné, čo by som ním momentálne vedel povedať je 'Hello! My name is Jimin. How are you?' alebo 'How can I help you?'. 

Viac by ste zo mňa nevytiahli.

Prečo BL?

Zaujímam sa o mužské vzťahy.

Nie som gay... iba z časti...

Fascinuje ma to a hovorím si: 'Tí majú z pekla šťastie!'

Ja mať také šťastie, tak už som šťastne ženatý a nežijem s rodičmi.

Som trošku blázon do jedného zo študentov našej školy, ale udržiavam to v tajomstve. Ja som taký tajný pozorovateľ.

Každá matka si potrpí na tom, že jej syn je rodený homosexuál a to je vlastne môj prípad. Vyhýbam sa tomu, lebo viem o mojich rodičov, ako túto sexualitu neznášajú.

V bežnom živote nestretneš len tak niekoho na ulici, kto ti hneď v prvej chvíli povie 'milujem ťa.' Vo filmoch sa to stáva bežne, ale povedzme si, je to len scenár, ktorý vymyslela random osoba.

Ja na tie dve malé slovíčka s veľkým významom čakám vyše DVOCH ROKOV!!

O tom viac neskôr...

„Jimin?" brat mi otvoril surovo dvere, čím nahliadol do môjho súkromia.

„A tak klopať?" rýchlo som schoval mangu za chrbát a jemne sa červenal. 

Nie že by Kihyun nevedel, že sa zaujímam o mužskú romantiku, ale keby mi tie dvere náhodou otvorila mama alebo otec už dávno by som skončil na ulici. Takže vďačím za jeho prítomnosť.

„Zas to čítaš?" hodil ten svoj zhnusený pohľad ako na pripálené palacinky.

„Č-čo ti do toho?! Ehm... čo chceš?!" odporne som na neho nakričal... neviem kričať.

„Matka chce s tebou hovoriť." palcom ukázal vzad.

„A-a čo chce?" znova som sa pohodlne posadil.

„To ti už povie sama." určite je tu niečo ďalšie, čo sa dozvedám ako posledný. Veď kto by už len niečo hovoril vypasenej klobáse?

S veľmi hanebnou myšlienkou som zišiel dole. Bál som sa, čo som znova spravil, ale ako vidím, tak mama je veľmi pokojná.

„Ahoj mami, chcela si so mnou hovoriť?" prihovoril som sa jej, keď v mikrovlnke zohrievala niečo úžasne voňajúce. Voňalo to ako koláč v pohári, ktorý si občas robí, keď nik nie je doma.

„Ahoj Jimin, áno." vytiahla ho a pocukrovala práškovým cukrom. Z mojich ústnych žliaz sa spustili všetky slinky snívajúce o tejto čokoládovej chuti. „Ako už vieš, blížia sa prázdniny a ja by som ťa spolu s Kihyunom chcela dať ku strýkovi Whanovi." ostal som v šoku. Z tohto mena mi nevychádzajú veľmi dobré spomienky.

Vždy keď sa povie strýko Whan, skameniem a predstavím si ho s vidlami v ruke, cigaretkou v ústach a veľkým slameným klobúkom ako ma naháňa, a tyranizuje za moje tuky. Úplne zlá predstava!

„Bude to len na dva týždne." doplnila.

„A-a to už prečo?!" z úst mi vyšli tóny strachu, no to som ešte nevedel, čo príde potom.

„Ja a tvoj otec chceme spolu stráviť ešte pár pekných chvíľ, než zostarneme." nechce si priznať, ale stará už je. „Prichystal pre mňa nejaké Vianočné prekvapenie, tak som až zvedavá." niečo mi tu nehrá... 

Odkedy je otec taký romantik?! 

Čo ho ja poznám, zaujíma sa len o prácu a mladé ženy.

Žeby si konečne začal uvedomovať, aký starý vlastne je?!

„To vám tu budeme akože prekážať?"

„Nie~" ja som to pochopil inakšie. „Ide iba o to, aby ste mali pekné vianočné prázdniny. Nič viac, nič menej..." no, tak to budú tie NAJKRAJŠIE PRÁZDNINY...

Celý čas som čakal, že mi da ochutnať z toho perfektne vyzerajúceho koláčika. Civel som na to s uplakanými očkami a ani tak som sa nedožil.

„Všetko?"

„Ešte niečo..." sklopila zrak a mlčky si premýšľala slová. „Sťahujem ťa zo štúdia."

„PROSÍM?!"

Moja mama pracuje ako riaditeľka päťročného Gymnázia v Seoulskej strednej škole, jednej z najvýznamnejších škôl. Celý život som sníval, že pôjdem sa učiť za manažéra na Hotelovú akadémiu.

Aj ma tam vzali, ale moja matka nechcela podpísať príjemku, lebo si myslela, že na tej škole, kde učí je najlepšie vzdelanie. 

A mala pravdu. 

Po skončení sa dostaneš kdekoľvek. Neprotestoval som a neprotestujem ani teraz. Milujem učenie a nevzdám sa ho! A teraz si myslí, že ma tak ľahko odlúči od mojej životnej lásky?!

To nedovolím!!

„Vieš, s ockom sme sa rozhodli, že-,"

„Nie!" s prerušením som ju odmietol.

„Nechaj ma dohovoriť-," znova som ju prerušil.

„Nie! Budem aj naďalej študovať či sa ti to páči, či nie!" postavil som sa a päsťami udrel po stole. Nehovorím, že to nebolelo, ale musel som v sebe udržať bolesť.

„To ako sa so mnou rozprávaš?!" tiež sa postavila. To už, keď je čert nasratý s ním bude aj celé peklo. Sklopil som nad ňou zrak a zamieril zreničkami na drevené tvary stola. Akoby som mal vynadať žene, ktorá je moja mama? 

Potom aj ona stíchla. Nemala náladu sa so mnou hádať, preto sa znova posadila a chytila za hlavu.

„Jimin, teraz ma dobre počúvaj." odlepila si ruku od čela a mačacími očami sa pozrela do tých mojich. „My s otcom ťa chceme po prázdninách poslať k tvojim krstným."

„Krstným?" v hlave sa mi zjavilo miesto, kde bývajú a pracujú už roky. „Na Havaj?! P-prečo?!"

„Neboj sa, bude to len na polrok. Všetci kolegovia budú o tebe informovaný. Po svojom návrate sa vrátiš do triedy a ani si nebudeš pamätať, že si niekde bol." to je dlhá doba.

„Chcem vedieť prečo." trošku som stvrdol v hlase. „Čo je dôležitejšie než učenie?"

„Prax, Jimin...prax."

„P-prax?!" koktavo som zopakoval a ona len prikyvovala.

Nikdy som nepremýšľal nad tým, že ešte ako sedemnásťročný, skoro osemnásť budem chodiť pracovať. Najradšej by som jej teraz chcel povedať dôvod, prečo nechcem odísť, ale bojím sa toho jak čert kríža.

„Nemusíš sa báť..." ale bojím.... „Bude tam s tebou krstný i krstná. Oni ti už pomôžu."

Po tomto skazenom rozhovore som sa vrátil naspäť do izby. Nemôžem si dovoliť len tak protestovať. Bolo to ich rozhodnutie a ja sa musím prispôsobiť. Keby som im povedal dôvod, prečo tam tak veľmi nechcem, neočaril by som ani jedného, ani druhého...

To Be Continued...