Fitness diár✔️

Priepasť

*Jin

*o dva týždne neskôr

To čo sa stálo pred dvomi týždňami mi lieta neustále v hlave. Nebozkali sme sa, ale ja mu venoval krásne bozky na lícia.

Napriek tomu, že niekoho predsa len ma, tak je chutný ako jabĺčko.

Povedal, že bezo mňa nevie ani dýchať, tak potom, prečo sme sa na chodbe dva týždne ani len nevideli? Moja hlava stále o ňom premýšľa, srdce po ňom túži, oči vidia iba jeho a ústa prahnú po tých jeho...už akoby som to vôbec nebol ja. Nikdy som si nemyslel, že raz budem s takým vzrasteným chlapom udržiavať očný kontakt.

„...JIN!" prebral som sa z krásneho sna o Joonovi a pohliadol na Kooka.

„Čo?"

„Počúvaš nás?"

„Áno, áno, počúvam."

„Nad čím premýšľaš?" Hobi si založil ruky na hruď, akoby vedel, že klamem a čakal nedočkavo čakal na odpoveď.

„Naaaad... Jiminom." za posledné slovo som sa spotil, až som sám seba cítil. Nechutné...

„Hiii! No vidíš!" Hobi vyskočil z kože a zobral si do rúk svoj mobil. „Idem zistiť, čo s ním je." vytočil jeho číslo a dal na reprák. Okolo jedného mobilu sme sedeli a čakali, kým to zdvihne... nezdvihol.

„Čo dopekla robí?" kým Hoseok tam menoval všetkých svätých aj nesvätých, v rozhlase sa ozývali hlasy, tak som sa trošku započúval, aj keď to nikdy nerobím...

„Raz, dva, raz, dva...*pišťanie. Zdravím všetkých poslucháčov, ktorý tu a teraz zdieľajú svoj sluch s mojim hlasom. Kráčame pomaly s hudbou, kráčame bok po boku s bolesťou, ale bez obáv. Táto skladba prezrádza tajomstvo, ktoré pozná iba jediná osoba a tá vie, že nemám talent, aleže som iba vášnivý všetečník. Preto jej ju venujem. Ahoj, tu je Rap Monster a prinášam vám pieseň pod názvom 'Forever rain'. Prajem príjemné počúvanie..."

Nikdy som zvyčajne nepočúval ich piesne. Som na klasiky a pomalé melódie, aj keď Taehyung má zvyčajne pokojné, ale aj tak som sa do toho nikdy nevžil. Neviem, nie je to môj vkus.

Keď sa spustila prvá tónina, myslel som si, že to je iba začiatok, ale i refrén bol harmonický. Užíval som si každé jedno tlačidlo klavíra a každý jeden vydaný hlások takzvaného RM-a. Bola to neuveriteľná pieseň. Možno prvá a posledná svojho druhu od tohto rapera. Boli tam počuť aj nejaké noty rapu, ale na tom nezáležalo. Hlavné bolo, že mala príbeh. 

Určite sa mi neozval preto, lebo si nacvičoval túto pieseň...

Vrátil som sa domov, kde ma už čakala mamka s večerou. Po nej som si to napochodoval do izby a snažil sa Joona vyhľadať na každej sociálnej sieti. Nikde také meno nebolo. Skúšal som asi všetky možné prezývky, čo ma napadli, ale jak naschvál nikto taký NEEXISTUJE!

*klop, klop

„Ahoj zlatíčko, doniesla som ti waffle."

„Ďakujem mami, ale ešte som plný z večere." položil som si ruky na brucho.

„Ale, aj tak si daj." položila tanier k posteli a hneď si aj na ňu sadla. „Nejdeme sa zahrať?"

„Čo tvoja ruka?

„Ruka? Čo s ňou?" zasmiala sa. Už som aj zabudol, že nemá dlahu, ale som rád, že sa jej polepšilo.

„Bude hrať aj otec?"

„Ehm... nie. Musel súrne odisť do hotela. Vraj sa im tam niečo naskytlo, tak to išiel riešiť." potľapkala ma po kolienku.

Mam veľmi milú mamu, aj keď občas smutnú z potratu, ktorý prežila pred dvomi rokmi. Snažíme sa jej byť veľkou oporou, ale škola, práca a po najnovšom Namjoon.