Fitness diár✔️

Diskrétnosť

*Yoongi

„Počkaj! Tvoja kniha!" *buch, už ho nebolo. Nechápal som, čo mu vadilo. Mal som nutkanie ísť za ním a vrátiť mu ju. Vystrelil som z knižnice a namieril si to pravdepodobne vonku.

Zastavil som na schodišti, kde môj zrak uprela brána školy. Stal tam Jimin a rozprával sa s Rosé. To mi úplne poplietlo myšlienky. Predsa sa nemajú v láske, ako je potom možné, že mu dáva darček?

Čo ak to nie je darček, ale nepriateľská vec?

Rozbehol som sa dole schodmi a už šiel tvárou tvár Rosé.

„Čo si mu dala?" išiel som priamym tónom.

Rosé je v pohode baba. Je milá, ale ak sa to týka Lisy je ako vymenený človek.

„Darček-,"

„Neklam!" prerušil som ju. „Viem, aký vzťah máte k sebe."

„Nebol to môj darček. Len som ho doručila. To je všetko." nerozmýšľal som, ale stále mi po rozume chodila Lisa.

„Od koho?" rozzúrene som vrčal. Netolerujem ľudí, ktorí si znepriateľujú slabších.

„Lisy." prekvapene som zodvihol obočie a jemne si prešiel jazykom po spodnej pere. Mal som pravdu.

„Čo to bolo?"

„Neviem, spýtaj sa svojej lásky." potľapkala ma po ramene a vymazala sa mi spred očí. „Krásne prázdniny. Možno sa ešte stretneme." nechce sa mi veriť, že nevie, čo tam bolo. Je s Lisou častejšie ako ja, tak nech mi neklame. Ak to nevie ona, tak to bude vedieť niektorá z tých dvoch. Ušetril by som si čas, keby som sa na rovinu spýtal Lisy, ibaže to by som už bol nápadný a mala by tušenie, že jej niečo tajím.

„Yoongi?" hrubým hlasom na mňa išiel Tae. „Čo tu tak postávaš? Stalo sa niečo?" obzrel sa na Rosé. Dnes bol výnimočne vysmiaty. Začo môže tá jeho nálada?

„Pohádali ste sa?" Namjoon Taemu ukradol slová.

„Dala niečo Jiminovi." zhlboka som vydýchol. „Tvrdí, že to bolo od Lisy."

„A?" Joon sa zatváril trošku čudesne.

Jeho nikdy nezaujímali nepekní ľudia, preto som za neho hrozne rád, že už nemusí riešiť vzťah, aj keď falošný, ale keďže je za ňu rád, nebudem sa do neho motať.

„Neviem či sa to zdá iba mne, ale mám taký pocit, že Lisa má niečo za lubom. Akoby som ju nepoznal." Tae v momente spozornel a vážnym pohľadom sa priblížil ku mne. Opatrne sa ohol a nasmeroval svoj zrak na môj.

„Zaujíma ťa Jimin?" prebral som sa a zamieril pohľadom na Joona, ktorému sa už pusa otvárala.

„Kde na to chodíš?! Nie! To je hlúposť! Iba... to je jedno." nedokázal som to poriadne vysvetliť. Pochopil by to iba blbec. Mali byť na mieste, ak to chceli vedieť. Nehodlám im to teraz vysvetľovať. „Vôbec, prečo ste tu?" odvrátil som sa od témy.

„Škola skončila." Tae sa radostne usmial. „Keď budeme každý zvlášť nesmieme zabúdať skúšať, inak sa vrátime a všetka naša kariéra bude v čudu."

„To je jediné, na čo myslíš?" vyhúkol Namjoon. „Chcem mať pokoj najbližší mesiac." Joon išiel priamym krokom k bráne, no Tae ho dohnal a položil nám otázku.

„A nezájdeme večer na Karaoke? Poslednýkrát tohto roku si spolu zaspievame. Čo vy na to?"

„Beriem. Yoongi ideš s nami?" otočila sa na mňa blond hlava a v momente, ako mu zabzučal mobil začal mu venovať celý svoj pohľad. Typujem Minjeong.

„Lisa ma čaká." vytiahol som si mobil a prezrel si jej správy. Naposledy som jej odpovedal na ľúbostný pozdrav a potom sa mi už neozvala.

„Pozvi aj ju. Môžeme si zaspievať spoločne s BLACKPINK." navrhol Tae.

„Ja by som ich do toho neťahal." znudene priznal Namjoon. „Nemusím ich." je pravda, že Namjoon chodil s Lisou na základnú. Vychádzali spolu dobre, ale v poslednom ročníku sa začali nenávidieť. Smiem si povedať, že bol jediný z mojich kamarátov, ktorý nechcel, aby som s ňou šiel na rande. Nemohol som si nedovoliť pozvať najsexi dievča z našej triedy. A ako to už býva máme tretie výročie, čo ma nesmierne teší. Bolo by škoda ju opustiť.

„A môžeš vlastne niekoho?" Tae sa robil dôležitým. Keď sa na neho RM pozrel zahádzal obočím a usmial sa.

„Teba s Yoongim." išiel napred. Taehyung sa potom začal smial a chytil ma za plece.

„Čo ti dnes sadlo na nos?" hrubým tónom mi kecal do ucha. Bohužiaľ som neodpovedal. „Ak je to kvôli Lise zachovaj si chladnú hlavu. Tá za to nestojí." niekedy mám silnú chuť toho červenovlasého týpka kopnúť do brucha. Prajem si, aby mu osud dal poriadnu ránu medzi nohy, možno potom by bol normálnejší.

„Nechce sa mi veriť, prečo tak vystrája. Donedávna taká nebola." pokrútil som hlavou. Nie je moja parketa niekoho ohovárať, ale teraz musím. Keby to bola cudzia osoba neurobil by som to, ale hovorím o svojej priateľke, o nej predsa najlepším kamarátom povedať musím. „Deň čo deň sa ten chlapec ukáže, začne byť prekliate pajedná a cítim z nej..." v slovníku som nenašiel žiadne slovo, ktoré by sa k nej hodilo.

„Mrchu?" zaškeril sa perverzne Tae.

„Začínaš?!" buchol som ho do hrude. Ako si niekto dovoľuje moju frajerku nazývať mrchou?! A ešte Lisu? Veď je to taká zlatá potvorka.

„Možno vie niečo, čo ty nie." toto ma teraz dostalo. Už som asi oslepol zo všetkých tých starostí s ňou.

„Na čo triafaš? Lisa nie je taká." prepaľovali sme sa pohľadmi.

„Spýtaj sa Namjoona. Ten ju pozná ešte lepšie než samotný Ty." oddialil sa a zareagoval na pípnutie svojho mobilu. „Ver mi... Lalisa neznáša Jimina už len pohľadom. Neviem čím to je, ale bude to asi kvôli tebe. Nevrav, že si si to nevšimol." hodil ofinou a znova svoju pozornosť prenechal mobilu.

„..." váhal som niečo povedať. Tae je taký, že stačí niečo zamumlať a odbije ťa jedným pohľadom.

„Mám taký dojem, že ťa Jimin chce." odložil si mobil do ritného vrecka.

Rozbúchalo sa mi srdce. Jimin? A že ma chce? Odkedy? To som až taký slepý? Preboha, veď sme muži! A Jimin nie je gay!

„J-Jimin?"

„Áno...chce ťa za kamoša. Nevšimol si si to?" pred chvíľou mi srdce búšilo a teraz stojí. Môže si mozog zakaždým domyslieť vetu? „Je to priveľmi dobre vidieť." otočil sa odo mňa a prešiel si prstami po svojich stočených vlasoch. „Napadlo ti niečo iné?" otočil sa znova na mňa s hadím úškrnom.

„Nie."

„No tak~ kam sa podel môj AGUST D?" nachmúril obočie a obtočil ruku okolo môjho krku.

„Stále stojí pred tebou." rozprestrel som ruky a ukázal mu svoje telo v uniforme.

„To nie si ty. AGUST D sa nezaujíma o Parka." trepol som ho mobilom po pleci a okrúhlo som ho obišiel priam k Joonovi, ktorý hladkal školské mačiatko. Samozrejme to by som nebol ja, keby niet rozopnutej tašky.

„Ty čítaš?" Tae sa mi zapozeral do vnútra kabely.

„Patrí to Jiminovi."

„Ty si bol s ním?" vyvalil oči. Smiešky, smiešky...

„Narazil som na neho v knižnici." došiel som k Joonovi, ktorý sa postavil a opravil tašku na svojom pleci. Už nám venoval svoj pohľad.

„A čo si u všetkých svätých robil v knižnici?" pridal sa.

„Hľadal niečo. Nezdá sa vám, že kladiete priveľa otázok?" nahnevane som vložil ruky do vreciek nohavíc.

„Ideme? O chvíľu mi ide bus." hneval sa Namjoon. Naznačil som hlavou na smer, kadiaľ sa ide na hlavnú a ňou sme sa aj vydali. Čoskoro budeme mať vlastné autá. Stačí počkať do nového roka...