Fitness diár✔️

Chata, časť 2.

*Jungkook

„A sme tu." 

Toto nebola taká chata, akú poznám. Toto bola chata prachatých ľudí.

Áno, nachádzala sa v lese, ale jej výzor sa nedá nazvať chatou, ale luxus domom. Veď čo jej dočerta chýba? 

Nič! 

Má bazén, terasu, jazierko, altánok...

Jasné, čo iné mám čakať od Kim Taehyunga?

„To je vaša chata?" vystúpil som z auta spolu s batohom.

„Môjho fotríka," hrabal sa vzadu v kufri. „Neboli sme tu už vyše ôsmich rokov, takže ako to bude vyzerať vo vnútri, to netuším."

„Mne sa páči." zasmial sa.

„Som prekvapený..." postavil sa vedľa mňa s veľkým batohom. Načo mu bude? Sme tu len na dva dni. „Jeonovi Jungkookovi sa páči moja chata. Som poctený." strčil som do neho a dal sa do pohybu.

Obzeral som si každú jednu stranu pozemku a popritom si predstavoval svadobne vyzdobený dvor.

„Bude to tu krásne..." povedal som do vzduchu.

„Čo hovoríš?" zavzdychal mi na krk.

„N-nič... iba-iba predstava." už ďalej nestrpím tie jeho úsmešky. Kazí ma nimi.

„Ahoj, Tae!" zo zadného dvora na nás niekto zvolal. Boli to asi jeho kamaráti, lebo Tae ich ihneď spoznal.

Ty kokos! Musím si priznať, že na baby ma vkus. Akoto, že ich nechce? Jedna krajšia než druhá.
Síce, nie sú môj typ, ale na neho sa perfektne hodia. Na každej je jasne vidieť ich bohatosť. Budem asi jediný z ošuchanej rodiny...

Tae nás usadil do obývačky i oboznámil s konštrukciou domu.

Koho napadlo dať na chatu biely gauč?! Dobre, koberec ešte pochopím, ale gauč?! To jak u hrabnutých...

Hneď ako slnko zišlo z oblohy, začal sa večer.

Ako prvé sme si spravili nejaké občerstvenie, lebo bez toho nič začať nemohlo.

Dobre povediac, za tú hodinku-dve som s ostatnými neprehovoril ani slovo. V kúte čuším skoro vždy. Som nezaujímavý člen skupiniek, a aby toho nebolo malo, ešte som aj úchyl... pre Hoseoka a asi ním budem až dokonca života. Nedokážem sa zabávať, tak ako si všetci myslia...

Bol to zlý nápad. Mal som počúvnuť macochu a radšej ostať doma. Nudím sa tu. Čo budem robiť dokonca víkendu?

Tae sa s úsmevom vtrepal do obývačky s pukancami v rukách.

„Čo tu tak bezdušovo sedíš? Stalo sa niečo?"

„..." pokýval som hlavou do strán.

Položil pukance na sklenený stôl a sadol si vedľa mňa.

„Ak sa niečo deje, stačí mi to povedať." podoprel som si hlavu o gauč a zapozeral sa niekde do prdele od TV.

„Som iba unavený."

„Už ti vidím tú tvoju ospalosť." priblížením sa oprel o gauč i zazeral do mojich očí. „Nudíš sa?" kusol som si do pery a vrhol na neho zrak.

„Prečo si ma pozval na chatu? Vôbec sa tu nehodím."

„Si môj ochranca, zabudol si?"

„To nie je odpoveď!" musím mu ukázať, aký som frajer. Nech si zo mňa neviniatko nerobí.