Fitness diár✔️

Chata, časť 3.

*Jungkook

Zaliaty v spánku som vzdychal teplý vzduch na vlastnú ruku i v pohodlí dočítaval krásny a pokojný sen. Ten gauč je neskutočne pohodlný. Na začiatku som si myslel, že vôbec nezaspím, ale to určite musel byť iba nezvyk. Nato, že je biely má aspoň jednu výhodu.

„...ok... kook....Jungkook..." jemný hlások mi šepkal do uška, aj keď som to považoval ako súčasť sna, o ktorom nemám ani poňatia o čom je.

Keď som počul svoje meno už das po piate, povedal som si, to nebude sen. Neostávala iná možnosť, než otvoriť oči.

Spočiatku som videl iba zosilňujúce svetlo, prinucujúce mi opäť privrieť oči, no neodhodlal som sa.

Niečo sa mi nepozdáva... vidím nôžky stola a koberec.

Zapozeral som sa i zdvihol hlavu.

'Som na zemi? Odkedy? Mal som spať na gauči, tak kde nastala chyba?'

Zamrčal som ako medveď, nechtiac vstať.

„Je čas vstávať." aha, to bude ten odporný Taehyung. Zhodil ma na zem, aby sa mohol vyspal ako kráľ. No počkaj, toto ti negarantujem!

Nahnevane som otočil hlavu na gauč a chcel mu vynadať, ale nebol tam. Mal som v hlave jeden veľký otáznik.

„Ale ti to trvalo." hlavu som natočil za hlasom a hneď sa vymanil do sedu.

'Dofrasa! Prečo spím s Taehyungom alebo lepšie NA ŇOM?! Dopekla musím sa upokojiť. Nádych. Výdych.'

Neviem čo sa stalo. Nepamätám si, žeby som sa opil ani nič podobné, tak prečo?!

„P-p-prečo ležím... n-na tebe?"

„Si na zjedenie, keď koktaš-,"

„ODPOVEDZ!" oči sa mi zmenili na červené a zalial ma sakra horúci pot.

„To by som sa mal spýtať ja teba." on mňa? Ja mu do postele nevliezol... či áno?

„O-o ničom neviem... asi-asi som sa iba skotúľal..." jedná z možností.

„Dobré, že sa to stalo."

„Č-čo? Prečo?" čom ma chváli?

„Kamoši šli vonku zafajčiť a nás videli. Povedali, že sme spolu zlatý."

„Do piči! Toto sa stať nemalo!" zaboril som si hlavu medzi dlane a chodil od gauča k oknu. „Nie, nie, nie... to je zlé... veľmi zlé...ja to vedel, nemal som ísť na tu chatu..." po celej miestnosti sa ozýval iba jeho rehot.

„Si veľmi zlatý, keď premýšľaš nahlas." ruku mal opretú o koleno a hlavu nahnutú do krivá.

„Ešte raz to vyslovíš a obesím ťa o ten strom." ukazovákom som ukázal na listnatý strom, blízko okna.

„Namiesto toho by si ma na ňom mohol pohojdať. Myslím, že stále je tam hojdačka." priložil si ruku pod bradu i zamyslene sa zaksichtil.

Pokrútil som hlavou a smerom od neho som sa začal prezliekať. To už si človek ani spánku dopriať nemôže.

„Jungkook..." oslovil ma pri prezliekaní. „Hej, Kook..."

„Čo je?"

„Páčim sa ti?"

„Si fakt naivný, keď si myslíš, že áno."

„Si predstav, že myslím. Inak by si ma vtedy nepobozkal." s hnevom až v žilách som sa k nemu prudko otočil.