Fitness diár✔️

Stroskotanie

*Jungkook

*19. septembra 2022

Behom veľkej prestávky som hlboko zaspal na lavici v našej triede. Bol som taký unavený, že sa to dá rovnať so zimným spánkom medveďa. Po každom jednom prebudení sa, som bol ospalší a ospalší, a keď som si povedal DOSŤ, zaspal som nanovo. Absolútne som nebral na vedomie, že o desať minút končí prestávka a ja ani najedený, ani domáca nespravená a už vôbec som s nikým nerozprával. Spal by som ďalej, ale odkedy sa poznám s tým debilom mi stále len vibruje mobil.

Otvoril som okno a prečítal si správu, ktorá mi následne položila hlavu na lavicu.

Bwii_Vii_Tii
Ahoj, zajačik
Cez veľkú prestávku ťa čakám v jedálni
Potrebujem s tebou niečo prebrať ohľade práce
Príď najneskôr do desiatich minút

*videné 10:51

Pch! A čo si myslí? Že budem skákať jak on píska? Na to nech rýchlo zabudne!

Pomaly, aleže veeeľmi pomaly, som sa postavil a kráčal do jedálne. Už by tam toľko ľudí nemalo byť, zvlášť, keď je posledných päť minút dokonca prestávky.

Otvoril som vŕzgajúce dvere, na ktoré zbehli pohľady kuchárok i samotného Lucifera. Sedel tam, pri okne a hľadel na mňa so zhovievavým pohľadom. Nieže by som sa bal, len som mal z toho celého zimomriavky na chrbte. Určite mi bude niečo vyčítať.

Zobral som si obed a prisadol si k nemu. Zakaždým ma sledoval svojim prísnym pohľadom no nič nepovedal.

„Chcel si so mnou hovoriť?" vložil som si do úst ostro-kyslú polievku s malým množstvom čili.

„Životopis."

„Hm?"

„Počul si." ach, do píska! Ja na to zabudol! A už kedy som mu to mal odovzdať.

„Ehm..." vložil som si peru do úst a pozrel mu na ruky. „Zabudol som."

Rukou si pretrel čelo a povzdychol moje meno, až nakoniec nechal tvár uloženú v dlaniach.

„Kookie," pozeral na mňa stále vážne. „dal som ti ponuku práce, ktorá sa v tejto zemi hľadá veľmi ťažko a ty si to úplne odignoroval." sklopil som zrak a hľadel na jeho prstene z pravého striebra. „Ten životopis mal byť už pred dvomi týždňami. Sľúbil si mi to."

„Prepáč, Tae, ale ja to nemám také ľahké ako ty!" vybuchol som. „Prečo sa, kurva, nezamyslíš nad svojim a mojim životom? Vieš, aké sú medzi nami rozdiely? Veľké! Tak láskavo po mne nekrič!" dopil som polievku a druhý obed si zabalil do plastového obalu.

„Kookie-,"

„Nechaj ma!" pozeral na mňa, ako sa s ním rozprávam. Nech sa pozerá, ako skórujem. „Je mi u riti, či budem v tej firme alebo nie. Aj tak už to je jedno!" naštvane som sa pobral do triedy, pretože reči toho magora sa nedajú už ani počúvať. Čo je všetkým tým chlapom?! Blbnú či čo? Najprv ten sprostý Namjoon, teraz Taehyung a nakoniec bude Yoongi? Psch!

~

Ležal som bruchom na posteli a ťukal do Wordu svoj životopis. Zabralo mi to už viac ako dve hodiny. Onedlho bude večer a ja absolútne neviem, ako som využil poobede. No aj tak, nič iné na prácu nemám.

*18:22

„Idem von!" zakričal som na otca pozerajúceho film.

„Že si do ôsmej doma."

„Jasné." ozval som sa a už štartoval na autobus do predmestia.

Sadol som si úplne dozadu a hľadel pred seba dopredu. Hneď od začiatku mi do oka padol pár objímajúci sa a šepkajúci si krásne slovíčka. Ta žena sa podobala mne, teda až na to, že ja nie som taký prítulný, ale ten muž mal určite niečo do Taeho...ten úsmev.