Toto som nemal nepovedať. Ja som fakt kretén. Teraz cítim VINU a HANBU.
Tohto celý život nenávideného a zároveň nepoznaného Jina, pozvem k sebe do posteli! Nie som normálny. Musím byť opitý...
Hádzal som všelijaké ksichty, len aby som odvolal posledné slova. Aj ochranke pri dverách preskočila slina z mojich nechcene vypustených slov. Toto asi odo mňa nik nečakal.
Jin sa začal smiať.
„To nie je potrebné..." znova vybuchol smiechom. „Trafím domov." srdce mi bilo ako splašené. Povedať mužovi, aby sa delil so mnou o jednu posteľ mi prišlo až veľmi divné.
Chcel som sa s ním ešte naposledy rozlúčiť a poďakovať mu za posledné sekundy,so mnou strávené. Boli zábavné a možno ani nijak inak by som ich využiť nevedel, ak by tu nebol on.
„Ďakujem, Jin-," okolo nás preletelo auto, ktoré s kolesom prešlo po veľkej mláke a očapalo nás. Hodil som mokrými rukami, ale čo s tým, keď už sme boli obaja premočený?
Náhody sa stávajú a asi podľa všetkého Boh vyslyšal moje prosby.
Vošiel som do dverí 507, čo bola moja izba a vyzliekol si sako. Jin má nasledoval a zobral si z posteli mnou dovolené biele pyžamo. Dovolil som mu ako prvému absolvovať sprchu, zatiaľ čo ja som si bol po druhé oblečenie.
Po mojom návrate od skladníčky sa Jin hral na mobile, zabalený v teplej perine. Chcel som vojsť potichu a nevyrušiť ho, ibaže tie prekliate dvere nevedia zavrieť zobák.
„Prepáč..." zašepkal som.
„To nič. Píšem len otcovi SMS-ku." venoval sa mobilu. Keď už som bol tak nápadný, sadol som si na kraj postele, bližšie k nemu.
„Dozvedel som sa, že kvôli dažďu bol slabý signál. Možno že ti predsa len otec volal."
„Vďaka, Namjoon." položil mobil a svoj pekný pohľad venoval mne, čo sa mi páčilo. „Kde budeš spať?" a som v piči. Neviem, čo by sa stalo, keby som mu povedal, že chcem spať pri ňom. Veľmi to bolí. Je to napätie.
Poškrabal som sa na zátylku a premýšľal.
„Myslel som, že..." hodil som rukami a chcel už konečne vysloviť tie dve slová.
„Pri mne?" doplnil. Dofrasa, dostal som krvácanie do mozgu, oblial ma horúci pot a neviem čo ešte... možno o chvíľku dostanem infarkt!
Asi keď to zistil si pomyslel o mne hocijaké veci. Musím povedať, že som si zvykol spať so spoločnosťou. Mal by som mu to povedať?!
„Prepáč..." zakryl som si oči dúfajúc, že mi moju perverznú myšlienku odpustí.
„Nevadí, som s tým v pohode."
„Fakt?" s úsmevom mi prikývol. Bože, on je skutočne anjel. „Nevadí ti to?" pokrútil hlavou do strán a presunul sa na svoju polovicu, po tej druhej potľapkal.
„Pre mňa je posteľ priveľká. To by som si už potom nezvykol na tú svoju." pomaly s veľkým nadšením som vošiel do čisto bielej posteli a ľahol si tak, aby som sa pozeral tomuto anjelovi bez krídel, do tváre.
„Na čo sa pozeráš?"
„Na teba." znova som povedal to, čo som nemal. Jeho pohľad sa obrátil o 360 stupňov, chrbtom ku mne.
„Dobrú noc." poslednýkrát som sa pozrel na ten klenot, s ktorým zdieľam manželskú posteľ.
Postavil som sa, zhasol svetlo, zamkol dvere a kráčal do sprchy, veriac, že ho neprebudím, pretože by to bola škoda zobudiť také nežné stvorenie.
YOU ARE READING
Fitness diár✔️
Fanfiction'Čo mám s ním teraz robiť? Prečo mi Lisa darovala fitness diár? Môže ma až tak nenávidieť? Alebo len chce, aby som sa zmenil?' Park Jimin, študent druhého, čochvíľa tretieho ročníka strednej školy, je oddávna, zamilovaný do idola, Min Yoongiho, pre...
