Fitness diár✔️

Nie len dotyky

*Jungkook

Každé neobvyklé ráno sa preberiem buď na svetlo alebo na hlad. Dnešným dňom to začína obomi.

Sadol som si a oči si pretieral najmenej päť minút. Neviem, ktorý z blbcov dal okno na východ. Ja ho mám na západe a ešte k tomu mám stále zatiahnuté rolety. Pozrel som sa na mobil s červeným krytím hneď vedľa postele. Prináša mi staré spomienky.

Postavil som sa a ponaťahoval zo strany na stranu. Bol by už aj najvyšší čas si zacvičiť, lenže hlad prevláda.

Podišiel som k oknu a zadíval sa na prichádzajúcu veľkú, čiernu limuzínu.

NO JASNE!

Som predsa v dome bohatému muža!

Ja som to vedel, nemal som tu chodiť. Je to nie len nečestné a proti pravidlám, ale pre mňa nebezpečné.

Šmykom som sa vyparil po mobil a ako prvé ma zaujímal čas...

DORITI! VEĎ JE POL ÔSMEJ!
Nemám ani najväčšiu šancu sa dostať opäť domov, a kde to do školy.

„Už si hore?" prekvapil ma hlas prichádzajúci od dverí. „Asi premýšľaš nad školou, pravda?" je to jeho chyba, že tu som. Keby mi nenapísal, ešte doteraz by som reval v sprche.

Áno, otec ma poriadne vytočil a to až k slzám. Nepamätám si hádky medzi nami, tak prečo sa to stalo včera?

„Ako sa cítiš?"

„Chceš mi snáď položiť ešte ďalších dvadsať otázok?!" vybehol som.

„Keby si mi odpovedal, nemusel by som na teba vysýpať vrece otáznikov." jeho zakliata reč ma raz dostane do hrobu. „Ideme do školy... spoločne."

„Na to zabudni!" bez premýšľania som odmietol.

„Uniformu ti požičiam, žiaden strach."
„Nič od teba nechcem!" rozčertil som sa a znova pozrel na mobil.

„Ty si mi vypol zvonenie?!" tak toto už bol vrchol! Urobil mi to naschvál!

„Spinkal si tak sladko. Ktorý človek by to nespravil, keby videl spinkať také rozkošné stvorenie, ako si ty?"

„Čo si spravil, ty úchyl?!" podišiel som k nemu a zvrieskol asi na celú chodbu. V tom sa mu v očiach objavili hviezdičky najhoršieho perverzného chlapa.

„No... je toho veľa, čo som spravil, drahý Jungkook." naklonil sa bližšie ku mne. Znova to bol ten istý pocit, ako vtedy u mňa doma.

Pocítil som horkosť jeho červených pier, ktoré sa po celý čas nezmenili. Túžba sa ich dotknúť mi v tom nebránila, iba ja som sa k tomu neodhodlal.

Tae si všimol ako sa zaľúbene pozerám na jeho pery, a tak sa znova priblížil, v čom som urobil hlboký a tichý nádych.

„Brániš sa..." poznamenal. „Prečo ma už konečne nepobozkáš, keď to tak silou mocou chceš? Túžiš po tom od prvej chvíle, či sa mýlim?" pohliadol som do jeho zelených oči a nechal sa unášať jeho pohybom. Jeho vzdych, keď pootvoril tie sladké pery vyšiel na mňa a ja som sa celý zimomriavkami na tele prestal hýbať.

„Jungkook..." zašepkal moje meno, ktoré ma ešte viac nadchlo do bozku s ním. Nechodíme spolu, tak prečo ma to tak priťahuje? Predsa si zo mňa iba strieľa a vyhráža vzájomne.

Obomi rukami mi chytil tvár. Moje omámené oči sa VŽDY dívali iba na jeho lákadlo. Nasucho som prehltol a veril, že už sa to všetko nedá vrátiť späť a budem musieť tou jeho skúškou jazykov naozaj prejsť.