Fitness diár✔️

Malý T

JÚL

*Taehyung

*15 júl, 2022

Už vyše štyroch týždňov sme sa s Kookom nespozorovali. Ja mám dostatočne veľa práce a on sa niekde fláka, a určite je rád, že ma nevidí. Nemal by sa hanbiť za moju pomocnú ruku. Predsa som mu pomohol, tak by mi mal byť vďačný. Ale zase je pravda, že som ho dobrovoľne nasilu dotiahol na chatu, ale súhlasil, takže nemienim nijak pozmeniť moju reč.  

*dejepis

NUDÁÁÁÁ!

Nemôžem robiť niečo iné, než je počúvať toho jebnutého učiteľa, ako rozpráva o druhej svetovke? Preberali sme ju minulý rok, tak prečo musíme aj tento? Uvedomujem si, že patrí medzi maturitné zložky, ale hádam všetko nebude len o svetových vojnách, no nie?

Nedá sa to vystať...

Otočil som sa dozadu k Namjoonovi a všimol si, ako niečo zapisuje. Ten sa očividne nenudí.

Pousmial som sa i zacmukal na neho.

„Dáš mi potom opísať?" prekrútil očami a venoval sa učiteľovi. 

Jasné, že dá. Je to môj kámoš a kamoši sa v štichu nenechávajú.

Na pár sekúnd som sa sústredil na reči učiteľa, ale nič zaujímavé pre mňa, takže som zase začal otravovať Joona.

„Pst! Joony..." znova sa na mňa zapozeral a venoval mi krátku minútu. „Máš kondóm?" pokrútil hlavou. 

To fakt? Poznámky sú dôležitejšie ako ja?
Hm...

Kopol som Yoongimu do stoličky, ale ani sa neotočil. Je to ospalec, ktorý spí počas hodín výučby a v nocí šuká o preteky.

Zopakoval som kopanec, ale silnejší.

„Pst! Yoongi..." otočil sa na mňa so strapatými vlasmi. „Máš kondóm?"

„Nie..." zaštebotal a uložil sa na zimný spánok. Už mu verím... s Lisou to každú prestávku robia na hajzloch, tak nech mi neklame. Aj keď je pravda, že mu Lisa nechce dať, ale určite sa už uzmierili a teraz sa pokúšajú o detí.

Dnes ma má poriadne na háku.

Celý vytočený som kopol do jeho stoličky až zapišťala na celú triedu.

„Kim Taehyung! Okamžite do riaditeľne!" ach... to som nechcel.

Postavil som sa a odkráčal si to von na chodbu. Oh bože, to ticho...

Pomalým krokom som si to mieril ku záchodom. Veď načo pôjdem do riaditeľne? Vyhovorím sa, že tam nik nebol ,a keby mal pindy, že prečo som sa nevrátil, poviem, že bolo päť minút pred zvonením. Aj tak sa polovicu života škole vyhýbam.

Vyšiel som nekonečné schody, a kde tu som spozoroval Kooka, ako mieri na záchody. No nie, asi nás osud spojil s hajzlami.

Otvoril som vstupné dvere a pozeral na Kooka, ako vzdychá úľavou pri vykonávaní potreby. 

„Ahoj, Kookie." v momente si zakryl rozkrok a venoval mi pohľad s vystrašenými očkami. „Tak ty sa flákaš uprostred vyučovania? Mal by som ťa ísť nahlásiť triednemu."

„Netrep kraviny." zazipsoval si nohavice. „Mám voľnú hodinu, takže nahlásiť by si ma mohol leda tak buzerantom."

„Tým narážaš na mňa?"

„Nie, na policajtov." zarehotal som sa.

„Policajtov? Prečo?"

„Lebo mám tu jedného takého chlapa, ktorého mám chuť zabiť."