Fitness diár✔️

Mrcha

„Neviem akým zázrakom sme sa ráno minuli, Park Jimin." so založenými rukami mi do očí tĺkla slová. „Dievky, nechajte nás na chvíľku." prikázala ostatným členkám BLACKPINK a už mala voľný priestor so mnou hovoriť otvorene.

„Už meškám-,"

„Zadrž!" takým vyspelým sa nemôžem len tak vyhnúť, obzvlášť nie jej. Je to beštia v ženskom tele a ešte k tomu všetkému milujúca môjho biasa. „Nemyslí si, že neviem ako veľmi miluješ Yoongiho." už ma to neprekvapuje.

Niekedy koncom prvého ročníka mi to povedala a ja som ostal iba troska. Avšak, musím jej ukázať ako veľmi sa mýli. No na druhú stranu, som rád za jej rozhodnutie nikomu nič o tom nepovedať. Ale je jasné, že to nerobí pre mňa, iba chráni svojho priateľa a nechce z neho urobiť buzeranta.

„Sú tu tri dôvody prečo ťa nemiluje." sklopil som zrak k nohám a neisto počúval. „Po prvé, jeho priateľkou som ja. Po druhé, si strašný bifľoš, o ktorých nik nestojí. A po tretie..." tejto veci som sa vždy bál. Je mi jasné, že to nebude nič príjemne. „si nechutne tučný." potichu zašepkala na celú chodbu. Slzy sa mi z nejakého dôvodu neprestali dostávať na povrch. Otočil som sa k nej chrbtom a ponáhľal sa do triedy s tým, že prestanem sa takto tváriť. Neprešlo. Mohol som len tak očakávať slnce, ale dočkal som sa búrky.

Po celej konverzácií som nemal chuť na nič. Ani na dezert poliaty čokoládou. Najradšej by som hodil o zem každou vecou a schúlil sa do rohu svojej izby.

Mal by som sa konečne prestať zaujímať o mužské vzťahy. Vôbec mi to neprospieva! Ja jednoducho nemôžem byť GAY! Homosexuáli takto nevyzerajú!

'Nechcem byť gay, nechcem byť gay...' opakoval som si dookola to isté. Je mimoriadne ťažké niečo dostať z hlavy, keď si myslíš, že je to správna vec.

Po návrate domov som zahliadol ako večerajú moje obľúbené jedlo. Nedalo sa odolať tej vôni, no bohužiaľ musel som. Po dnešku dupľom...

„Ahoj Jimin, konečne. Poď na buchty-,"

„Momentálne nechcem... dám si neskôr..." prehovoril som najrýchlejšie, ako to len bolo možné a dupotom utekal hore schodmi. Asi im to bolo čudné, že po prvé v živote som nevečeral.

Buchol som dverami a hodil sa na fajne mäkkú posteľ. Slzy mi už žiaľ netiekli, čo bolo dobré, ale horšie bolo, že ten smútok vo mne zotrval. Už nedokážem sa s chuti ani len zasmiať. Kedykoľvek si spomeniem na jej slová, myslím si, že tie dva týždne s ňou neprežijem. Ale musím brať do úvahy, že Yoongiho vidím tiež poslednú polovicu mesiaca pred prázdninami a tiež mojim odletom na Havajské ostrovy.

Potom sa uvidíme až o polroka, možno neskôr...

*15. december, 2021

Akurát zazvonilo na obedňajšiu prestávku. Z veľkého laboratória som sa pobral šmykmi do jedálne, keďže si dnešný obed žiaden žiak nenechá ujsť... ani ja nie!

Dnešné menu pre študenta je Dakgangjeong (sladké chrumkavé kura) s gochujang alebo s kečupom. Ja samozrejme s kečupom. Na pikantné si netrúfam.

Raz som zjedol a potom mi z toho celý deň štípalo v ústach. Zato Yoongi môže zjesť štipľavé koľko len chce a ani ho nenafúkne. Byť tým chlapom je neskutočne náročné...

Už len pohľad na preplnené stoly ma dosť šokoval. Na dnešný obed si každý jeden študent musel objednať lístok, inak by premrhal takúto dobrotu, ktorá je raz za rok v školskej jedálni.

Obhliadal som sa okolo seba a nikde som nevidel voľné miesto, tak som čakal.

Keď sa uvoľnil čo len jeden stôl sadol som si k nemu. Slinky sa mi už zbiehali preto som neváhal a začal jesť.