Fitness diár✔️

Prekvapenie

*Namjoon

Po krátkej noci nasledoval dlhý deň.

Po otvorení mojich oči som sa pozeral do prázdnych dverí a snažil sa spomenúť na vec, ktorá mi chýbala.

Vec?

Skutočne vec?

Posadil som sa a pozeral na prázdnu polku posteli.

To nie je vec, ale Jin!

Spozornel som na jeho pohodené pyžamo a usmial sa do steny. Opakovane som sa dal do ľahu a otočil k oknu. Oči som už žiaľ nechal otvorené, keďže slnko bolo na oblohe. Uprel som zrak na moje nohavice blízko posteli a poriadne sa zarehotal.

Vedel, že som spal iba v trenkách? Alebo to zistil až ráno?

Prešiel som si všetkom dej, čo sa včera udial, a keď už bol najvyšší čas, postavil som sa a obliekol do daných vecí.

„Dobré ránko." pozdravil som rodinku Kimovcov sediacich pri stole a pijúcich kávu.

„Dobré ránko, Namjoon! Už si hore? Ako si sa vyspal?" najprv ma pozdravila mama a tak otec. Vyhovuje mi ich tak volať. Sú to predsa Jinovi rodičia a moji menovci, a keďže sme sa s Jinom zblížili, nemám nič proti ho pred nimi oslovovať princezná alebo miláčik.

„Skvelé, ďakujem za opýtanie." do nosa mi udrela silná vôňa sladkého až sa mi spustili slinky z ústnych žliaz.

„Poď si sadnúť." pozval ma otec. „Jin robí kakaový koláčik. Určite si hladný."

„Ako vlk." zazrel som na Jina spoza steny jedálne. Prvé čo som na ňom spozoroval boli jeho krásne štíhle boky, lemujúce voľná ružová košeľa. Ešte teraz som si predstavoval, ako sladko spinká v mojom náruči a ochutnáva každý kút mojich pier. 

S podopretou hlavou som si vzdychol, stále hľadiac na neho, no potom mi oči zišli trošku nižšie na jeho krásne vyčnievajúci zadoček, oblečený v rifľoch a neodpustil si otvoriť ústa. Určite bude mäkučký ako vankúšik.

„Donesiem ti kávu?" prerušila ma z myšlienok. „Akú piješ?" teta sa postavila od stola a už stála na rozhraní kuchyne a jedálne. „Espresso poväčšine, ale vypijem akú máte." rozžiaril som úsmev a sadol si vedľa otca.

„Kedy ste včera prišli?" odtrhol zrak od mobilu a venoval ho mne.

„Až dnes o jednej. Trošku sa to pretiahlo." to sa stáva. Keď len o hodinu, tak to majú dobré. U nás je to väčšinou o štyri hodiny, pretože otec je taký, aký je a samozrejme, ide tu o dobrú povesť hotela.

„A jazdilo sa vám pohodlne?" musel som sa predsa spýtať či som si vybral dokonalé auto.

„Výborne! Bol to veľký luxus." chytil ma za ruku a usmieval sa. Pokiaľ si dobré pamätám, na našom prvom stretnutí bol vážny. „Keby si hľadal kľúče, sú na vešiaku." po týchto rečiach, prišli koláče.

„Dobrú chuť." zaželal nám Jin a posadil sa vedľa mňa.

„Dobré ránko, Jin." podoprel som si hlavu a usmieval sa na neho.

„Dobré...Namjoon." mama mi naliala kávu, presne Espresso a sadla si k otcovi.

Ak by som mal povedať pravdu, Jin sa podobá na matku. Vlasy má síce po otcovi a aj nos, ale ostatok... celá mama.

„Uh...vynikajúce..." zaštebotal som.

Nikdy som neveril, že raz mi bude niekto takto vypekať. Asi som si našiel vhodnú nevestu. Nevidím na tej situácií žiadne negatívum. Milujem ho, páči sa mi, chová sa ako človek, svokrovci sú fajn, variť vie, pratať vie, venuje sa mi, počúva ma (občas tvrdohlavý:)), ešte ho musím ochutnať v posteli - to bude najmenej. Predsa už sa k tomu blížime. Určite nebude mať nič proti a dnes skončíme spoločne v posteli.