Fitness diár✔️

On je líder!

*Jin

*sobota, 20. augusta 2022

*17:05

Vložil som k mäsu do väčšieho kastróla nakrájaný pór a nechal dusiť i popridával doň ešte akési korenie pre lepšiu chuť. Ešte dvadsať minút a mäso bude hotové, už len prílohu.

Za ten čas, čo sa varili rezance a dusili sa huby, pripravil som stôl na večeru, rozrobil limonádu do veľkého džbánu a ešte aj stihol poumývať riady, ktoré som za krátku dobu nahádzal do dresu. I popri tečúcej vode som počul šuchotajúce kroky mojej mami ku mne do kuchyne, kde ma ako prvé pozdravila až tak položila lavór so spodnou bielizňou na stôl.

„Ako sa ti darí, Jin?" otočil som sa za jej priamym hlasom, keďže sa to pýtala mňa.

„Fajn...už len posledné úpravy a obed bude hotový," mama sa síce na mňa usmiala, lenže na jej tvári som spozoroval akýsi uškliabok, ktorým na mňa ide len vtedy, ak poviem niečo, čo sa jej nepáči. 

„Vieš, čo znamená fajn?" 

„Mami~"

„Si frustrovaný, takže ti okamžite idem pomôcť," zobrala kuchárske rukavice, čo boli najbližšie pri nej a vykročila pravou nohou k pecu. 

Mamu sme predsa len nechali doma. Rany sa ukľudnili a priviedla sa naspäť k životu, akurát je častejšie unavená, než bola, ale je to pochopiteľné, keďže jej telo prišlo k nečakanému úrazu. To bolo aj z čias, keď jej ruka bola zlomená, čo nie je tak dávno. Dosť často jej pripomíname, aby na seba dávala veľký pozor, lenže ona to podceňuje...a doktora nechce. 

Čo sa týka Namjoona, tak ten je tu od včera večera a poriadne mi hrá na nervy. S otcom upratujú dvor od špinavých handier, namiesto toho, aby bol pri mne celé dni a vášnivo ma miloval, tak ako to chcem. Lenže...ten hajzel včera ani ku mne neľahol! Spal som sám s prikrývkou obtočenou kolo tela a nedočkavosťou v mojom búrlivo roztúženom vnútri. Každých dvadsať minút som sa prebúdzal na tresk či na svetlo z ulice, alebo už na brechanie susedovho psa, a Joona nikde. To, že prečo pri mne nebol som sa dozvedel až ráno pri raňajkách. Vraj obidvaja, čo prišli zvonku zaspali na kreslách v obývačke, kde spala aj moja mama. Jediný som spal na svojom mieste!

Pravdupovediac, dnes som ešte ani jedného z nich nevidel - ak nepočítam ten kratky čas raňajok. Sú stále na záhrade, niečo tam robia...je počuť len motor a mne to lezie krkom. 

Nieže som len mimoriadne vytočený a nedospatý s kruhami pod očami, ešte k tomu musím počúvať to, čo sa deje vonku. To nehovorím, že sa na našom dvore za dve hodiny vystriedala už polovica našich susedov, lebo každý má troška zvedavosti a chcú vedieť, čo sa to u Kimovcov na dvore deje, a kto je ten blond-hlavý satan s nabraným svalstvom. Jasné~ veď koho by to nezaujímalo, keďže na našom dvore parkuje čierny mustang so sumou vyššou ako je päťdesiattisíc? A ženy keďže nie sú blbé, chcú na neho zapôsobiť  krátkym croptopom. Verím, že Namjoon sa zachová ako pravý gentleman a odpaní ich ešte na našom dvore!!!

Uhmm...prepáčte, dnes nemám dobrý deň...

S mamou sme stihli ešte napiecť vanilkový koláč, ktorý sme na záver dozdobili domácimi černicami, rastúcimi nám doma na záhradke pri skleníku, aby celý múčnik mal svoj efekt. Medzitým, ako som s úsmevom rozmiestňoval ovocie, mama stále pri okne so zatiahnutými žalúziami a s úsmevom zahliadla poza ne.  

Čo tam má? 

„Už si videl toho Namjoona?" spýtala sa ma nečakane, lebo zrejme zahliadla, ako na ňu čudesne pozerám.

„Ale mama, zase s ním začínaš?" áno, zase. Stále, keď sa Joon objaví u nás, je ako vymenený človek. Nespoznávam ju, viac k tomu nemám čo dodať.