Fitness diár✔️

Druhý pokus

*Jimin

„Dobré ránko, Jimin." Hannah prišla dole do kuchyne a napúšťala si pohár čistej vody. „Ideš behať?"

„Ako vieš?" neviem, ako to zistila, ale dobrý pokus.

„Máš ešte len pol šiestej a o takom čase sa chodí IBA behať." zdôraznila dôvod, ktorý ma prezrádzal. Budiš.

„Nemôžem sa už na seba takto pozerať. Som strašne škaredý." nad sebou samým som sklonil hlavu. Je naozaj ťažké takto vydržať.

„Nie si náhodou žena?" táto otázka sa mi vryla hlboko do hlavy.

Čo ak som?
Kecam! Nie som!
Som iba prefetovaný z toho včerajšieho diára. Priveľa z neho čítam.

„...iba ženy mávajú také depky z vlastného tela." prekrížila nohy a sem-tam si odpila z pohára.

„Neviem o tom." zahanbil som sa.

„Mám zavolať Chana?"

„Nie, pôjdem sám." odmietol som a položil si do ruksaka vodu.

„Nech sa ti darí. Ja si idem ešte ľahnúť. Vidíme sa v práci." prikývol som som jej na pozdrav.

„Maj sa." s veľkým nádychom som vyšiel von. Vo vzduchu ako každý jeden deň bolo cítiť Tichý oceán, ktorý upokojoval celú atmosféru Honolulu.

Behal som dvadsať minút bez prestávky do posilňovni, keďže to bola jediná trasa, ktorú tu poznám, a prekvapene pred ňou stál Felix.

„Čo ty tu?" spýtal sa ma s vyvalenými očami. Ja som sa rukami oprel o kolená a poriadne sa vydýchaval.

„Cvičím...*odkašľanie."

„Máš guráž." usmial sa. 

Musím si priznať, že toho chlapa mám rád, len keby nemal blbé pripomienky. Najradšej by som mu povedal, ako veľmi mi pripomína ženu, ale tým by som ho iba naštval. „Ideš dnu?" prikývol som a začali sme cvičiť.

„Čo si sa rozhodol znova začať?" ako vždy jeho obľúbeným strojom je bežiaci pás. Bez neho by jeho život bol v koncoch.

„Dôvod poznáš..." akurát som bol v tom babskom kresle na rozťahovanie nôh, takzvanej koze, a musím si po takej krátkej dobe priznať, že je to katastrofálna makačka. „Chcem sa... zmeniť." pretrel som si čelo plné potu.

„Aj bez Chana?" dal si na mierny poklus.

„Ten má dostatok inej práce... chcem to dokázať sám... s pomocou fitness diára." počul som ten jeho slabý úškrn. On nie je typ človeka, ktorý by neveril druhým. Jednoducho musím povedať, že sa mu to páči.

„Nechcel by si večer prísť ku mne?" zadychčane mi podal návrh.

„K tebe?" zopakoval som.

„Zacvičili by sme si... len my dvaja. Prinajhoršom si dali niečo pod zub a ja by ti dal pár rád... mužských samozrejme." neprekvapilo by ma kebyže povie babských.

„To znie fajn... kde bývaš?"

„Pošlem ti adresu."

Cvičili sme ako vždy do siedmej. Akurát mi odpadlo mäso od kostí. Sotva som docválal do práce, kde znova išlo iba o chodenie. Našťastie som sa nepotkol ani nič podobné. To by som sa od hanby prepadol.

Po práci som si znova išiel zabehať a to priam k Felixovi. Bolo to asi vyše trištvrte hodina cesty behom.

Ak chodí odtiaľ dennodenne, tak som jeho obdivovateľ. Nechce sa mi veriť, že má takú dokonalú výdrž.