Fitness diár✔️

Bolo to úplne inak

*Jin

Celú školu som zamyslene premýšľal nad darčekom, ktorý by sa Namjoonovi otvorene páčil, no neboli na to nejaké extra myšlienky. Najprv to bolo iba o jedle, potom o nejakých prezentoch, ale nakonci ma napadlo niečo pikantnejšie...

Nad mojim premýšľaním a stálym červenaním sa, sa učitelia čudovali, keďže ja v takomto stave veľmi nie som, no teraz som bol ako pravé dozretá rajčina. Áno, je to pre mňa veľmi silná káva, ale čo už narobím, no nie? Zvyčajne na takéto veci nemyslím, ale keď sa jedná o neho, nedá sa odolať. Dokonca som aj Jiminovi sľúbil, že mu dám niečo pekné, tak to chcem aj splniť...samozrejme, bude to aj k životu prospešné...aspoň dúfam.

Prišiel som domov a prvé, čo som spravil bolo vytiahnutie starej kuchárskej knihy. Nalistoval som si strany, na ktorých sa nachádzali sladké torty a koláče, v podaní mojej mami, ktorá sa za mladá napiekla veľmi veľa a myslím, že je to vidieť...

Naozaj netuším, čo je vhodné na narodeninovú oslavu, ale určite torta, lenže... aká prichuť? Keď sa to tak vezme ani veľmi nepoznám jeho chute, síce už párkrát u nás jedol. Nikdy som nemal príležitosť sa ho spýtať, čo mu najviac chutí...šiel som nato podľa svojich chutí, nikoho som sa nepýtal.

Premýšľal nad karamelovou plnkou, jahodovou a nad pistáciovou...chcel by som vyskúšať nejaké nové príchute, lenže problém je ten, či mu tie moje príchute budú chutiť. Dobre viem, že Namjoon nie je veľkým fanúšikom sladkého, ale toto si odpustiť nemôžem. Na žiadnej oslave nemôže chýbať sladké a zvlášť nie na tej jeho.

Chvíľku som ešte listoval až z knihy vypadol malý, pokrčený papierik v podobe starého papirusu. Bol na ňom recept čokoládových košíčkov s akýmsi divným krémom navrchu, no v tom, ako som si prečítal recept, som dostal skvelý nápad...

Kým sa cesto pieklo a šľahačka tuhla, vybral som sa do obchodu nakúpiť ozdoby a potrebné ingrediencie na zdobenie. Nemohol som si odpustiť nekúpiť malé, cukríkové, červené srdiečka, predsa to by nebola naša romantická chvíľka, ktorú plánujem. Chcem mu urobiť tie nezabudnuteľné dvadsiate narodeniny.

Čo sa týka toho nákupu, neodpustil som si kúpiť ani trošku drahšie šampanské, či balík XXL čipsov. Možno je to všetko kalorické, ale verím, že tentokrát si to môže dovoliť.

~

Radosť žiť. Všetko mám nachystané, už len čakám, kým nastane správna chvíľa a môžem ísť na autobus. Ešte sa musím nejak pekne obliecť, lebo si nemyslím, žeby ma chcel vidieť v uniforme. Či by bolo lepšie ísť tak, ako som? Je to predsa len večer, nechystam sa tam spať. Či? Vyspíme sa spolu a doraz aj zaspíme, či ako to bude?

„Ahoj, Jin, som doma, čo tu tak pekne vonia?" mama vošla do kuchyne a voňala sladké ovzdušie. „Pečieš niečo?"

„Už je napečené," usmial som sa na ňu doširoka akoby som to piekol jej. Ona ma len pohladila po líci a tiež vyčarila svoj krásny úsmev.

„Si šikovný chlapec, vieš o tom?" Samozrejme, že som jej na to len prikývol. Nemusí mi predsa hovoriť to, čo už dávno viem. Za ten čas, čo som sa pýšil svojim perím, ona došla k ľadničke a otvorila jej dvierka. Neodpustila si sa nemrknúť na hotový produkt. „Ó môj bože, to vyzerá chutne. Smiem si jedno-," ihneď som zareagoval prehnane.

„NIE!" vyplašene a zároveň šokovane na mňa pozrela. „Ehm...vieš, je to pre..." poškrabal som sa na zátylku, lebo pred ňou mi bolo divné vysloviť to meno.„...Namjoona," mama vyčarila dosť široký úsmev, ale zato jej príjemne sadol na tvári. „D-dnes ma t-totižto d-dvad-sať," mama sa ujasila a pricupitala ku mne.