Fitness diár✔️

Trinásty október

*Jungkook

*11. októbra, 2022, utorok

*15:55

Prezliekol som sa do čierneho trička a na vrch si hodil sivé sako. Nezabudol som červené nohavice zameniť za obyčajné rifle a topánky som si nechal od uniformy. Nechcelo sa mi nosiť prezuvky, predsa tu dlho nebudem, len si urobím svoju prácu a vymažem sa z tade bez toho, aby to niekto vedel.

Sadol som si do svojej kancelárie a porozhliadol sa okolo seba. Nemal som tu mať papiere? Som si istý, že tu bola taká veľká kopa.

„Pán Jeon," pozrel som sa k dverám na upratovaciu službu. „Volá Vás pán Kim," to bude zrejme Luciferov foter. Veď kto iný by to bol? Tae je ešte stále na turnaji, takže bez komentára.

Postavil som sa a nacupital si to do pracovni, kde ako vždy sedel večne zatratený starý chlap.

„Želáte si?"

„Posaď sa," povedal skôr papierom než mne, ale urobil som to. Nechcel by som Taeho sklamať svojim odchodom, preto ostanem, kým ma nevyhodí. Dokonca budem aj za seba bojovať nech to stojí, čo to stojí.

„Spoznávaš túto kopu?" prikývol som, vzhľadom nato, že je to tá, ktorú som donedávna hľadal. „Vieš, čo s ňou treba robiť?" prikývol som druhýkrát. „A vieš, ako sa to robí?" došľaka, to čo sú za otázky?!

„Skúšate ma?"

„Jungkook, povedal som ti predsa, že ťa chcem niečo naučiť. Aj Tae by sa o to snažil, keby tu bol," zase kecá tie svoje hovadiny. Vie hovoriť aj niečo iné ako napríklad, Tae vie, Tae by sa snažil, Tae je múdry? Lebi to sú uplné kraviny! Však je samostatný, nechaj ho žiť, dedo!

„Jungkook, žiadam ťa o to, aby si sa snažil aj ty. Keď príde Tae..." vidíte, zase Tae. „bude z teba nadšený. A zaručujem ti-,"

„Dobre, dobre, dobre...urobím, čo bude v mojich silách," mysel som ho prerušiť. Už sa to nedá počúvať. „Kedy začíname?"

„Hneď teraz."

Začínali sme pri vypisovaní papierov, pokračovali pri chôdzi a vyjadrovaniu sa a skončili blbými hláškami. Nad tým sa mi rozvíjal celý deň. Ani učiť som sa nestihol. Rovno som zaľahol do postele a vydýchol nepotrebný vzduch. Mimochodom, písal mi Tae. Zrejme na mňa myslel. Jak mu mám vysvetliť, že ja na neho nie, keďže som bol zaneprázdnený prácou? Už chcem, aby sa vrátil. Chýba mi.

*12. októbra, 2022, streda

*5:20

„Dobré ráno..." ospalým krokom som zavítal do kancelárie s taškou plnou kníh do školy.

„Meškáš," to už ani dobré ráno sa nehovorí?

„Ušiel mi bus."

„Výhovorka," chuj jeden!

Obišiel ma a prešiel k stolcu pri dverách. S niečím tam šušťal, no nebolo to identifikovateľné.

„Čakám na ospravedlnenie."

„Bože, prepáčte, že som meškal!" naštval som sa až tak, že som vybuchol a to ešte len ráno, podotýkam.

„Boh ešte nie som pokiaľ o tom viem, ale keď ťa niečo naučím, tak už ním možno aj budem," jak si verí. Tsh! Mal by vedieť, že samochvála smrdí.

„Mám pre teba darček," hej, určite mi chce dať bičom po chrbte, ako vtedy.

„Nemám narodeniny," hlavu som otočil k nemu.

Teda, onedlho budú Jiminove 18. narodeniny, ja som už svoje totižto mak. Ešte neviem, čo mu dám. Možno oblečenie. Predsa to teraz potrebuje, keďže chudne.