Fitness diár✔️

Víkendový pobyt, časť 2.

*Jimin

„A-a-a-ahoj... Yoongi..." srdce mi z hrude skoro vyskočilo. Očami šelmy si ma prezeral, hlavne moju oplzlú hruď.

„S-stan číslo 15?" spýtal sa nevediac, čo povedať. Iba som prikývol a zahalil si hruď rukami.

Yoongi sa zvalil do mäkkého vedľa mňa a poriadne od únavy zavzdychal. Obliala ma červeň.

„Znova sa stretávame, čo?" podložil si hlavu rukami a prevalil sa na moju stranu, s pohľadom namiereným stále na mne.

„Uhm..." bolo pre mňa neuveriteľne ťažké odpovedať, najmä pri takomto tlaku. V živote sa mi nesnívalo, že naša spoločná noc bude niekde pri kraji lesa. Myslel som skôr, že sa naše srdcia stretnú nikde na romantickom pobyte alebo také niečo. Prečo práve les, to nie je vzrušujúce miesto a najmä v živote som nestanoval.

„Si ok?" skamenel som.

„Á-áno..." obliekol som si tričko na spanie i vyzul ponožky. Všetko som rýchlo nahádzal do vaku, odhodil ho ďalej od seba a ľahol si do kúta s kolienkami pritiahnutými k hrudi.

„Dobrú..." rýchlo som prehltol pozdrav a tváril sa, že sa mi spí dokonale.

„Ideš spať? Ešte je skoro." s prižmúrenými očami ma sledoval. Nie som jeho korisť!

„S-s-som unavený," ja viem, to nebol dôvod. Chcel som iba, aby mi nekladol žiadne otázky. Predsa sa mi pri ňom ťažko odpovedá, a aj tak, stále som ten istý Park Jimin, ako pred premenou. Moja láska k nemu sa nikdy nezmení.

„Nechceš paplón?"

„N-n-nie, je mi teplo..." cítil som každý jeho pohľad. Štípal ma z toho chrbát. „T-ty ho potrebuješ viac..." schúlil som si ruky pod hruď.

„Jak myslíš, ale varujem ťa, v noci je poriadna zima. Myslí na to..." začal si zo seba zhadzovať veci, čím vytváral prievan. Bolo mi chladno, ale zároveň teplo. Keby som sa na neho teraz pozrel, vybuchol by som.

Kým som rozjímal nad predstavami, ako sa jeho oblečenie kĺže dole jeho bledým telom, už dávno ležal pod paplónom a oblečený.

„Dobrú..." povedal a zhasil plastové svetielko v stane. Zvyšok priestoru osvetľoval hasnúci oheň v pahrebe, i to dosť slabo, no ešte aspoň bolo teplo...

~

*23:11

Oheň vyhasol a rozfúkal sa dosť chladný vietor i s maličkými dažďovými kvapkami, dopadajúcimi na vrch nášho stanu. Posadil som sa i otriasol zimou. Nasadil som si na seba svoj veľký modrý sveter, obul znova tie smradľavé ponožky z celého dňa a vyšiel vonku do pokropujúceho podnebia. 

Usadil som sa k malému ohnisku a ohrieval si ruky nad teplým popolom, ktorý tiež pod kvapkami vody postupne chladol. Zmrazený som sa vrátil do stanu a ľahol si na svoju polovicu i klepal sa. Stiekla mi slza pomyslením na teplú posteľ, na ktorú musím čakať ešte jednu noc.

Zavrel som oči a snažil sa zaspať, keď v tom som pocítil na sebe teplo paplóna. Otočil som sa na druhú stranu k Yoongimu, diviac sa svojimi tigrími očami na mňa. Vložil som sa mu do teplej náruče, kde ma veľmi rád prijal. Obetoval som mu veľký úsmev, no ten jeho sa neukázal. Palcom mi pretrel pramienok slzy i pobozkal čelo. Tichučký mi zašepkal 'dobrú noc ' načo moje srdce reagovalo prehnane. Pritúlil som sa k nemu ešte tesnejšie ako k plyšákovi a odoberal mu jeho teplo šľahajúcich plameňov až som sa premiestnil do ríše snov. Pri tomto zaspávať je sen každého...

*ráno

Slnce mi už nedalo spánku. Rozvalil som sa mrčajúc na svetlo. Otvoril som očká a zapozeral sa vedľa seba. Yoongi už vedľa mňa nebol. Koľko je vlastne hodín?