Fitness diár✔️

Svadba

*Jungkook

A je to tu...veľký deň D. Nie môj, samozrejme, ale môjho otca. Celé roky čakal práve na tento šťastný deň, kedy si vezme túto ženu za manželku a dnes sa mu to splnilo. Všetci sú šťastný, len ja nie.

Nikdy som si totižto nemyslel, že raz mi tak bude chýbať otec a naše spoločné chvíľky, ktoré sme osamote prežili. Už je to preč...teraz ma novú rodinu a majú dcéru, pri ktorej je stokrát šťastnejší než pri mne. Neviem, prečo teraz žiarlim a závidím mu šťastie...asi preto, že si ho zaslúži...áno, lepší život z neho urobí lepšieho človeka.

Stál som v rohu miestnosti, v ktorej sa môj otec prezliekal i kecal so starými známymi, ktorí mu majú byť družbami. Samozrejme, to by nebola svadba, keby neprišiel aj dedo osobne a nezačal by kritizovať jeho svadobný odev.

„...a snaž sa hneď nezašpiniť!" povedal poslednú kritiku dedko a aj s drobnou paličkou si to odkráčal von, do krásneho jesenného počasia, plného babieho leta, kde sa bude konať svadobný ceremoniál.

Hneď za starým mužom odišli aj družbovia a v miestnosti plnej šiat sme ostali iba ja s otcom.

„Máš prstienky?" zodvihol som svoju sklesnutú hlavu na otca a premýšľal, kde som ich pred pol hodinou dal.

„Už sú vonku," otec si upravil pred zrkadlom ešte svoju tmavohnedú kravatu, zapol vestu, nahodil sako a už sa chystal tak isto na nádvorie. „Otec?" zastavil som jeho posledný krok, ktorým by už dávno bol za dverami.

„Áno, Jungkook?" to, čo mi prebiehalo hlavou som sa bál vysloviť, ale chcel som vedieť aké to bolo ešte pred mojim narodením.

„Bola mamka krásna na svadbe?" očividne som ho tým prinútil spomenúť si, lebo odrazu jeho tvár nabrala smutného výrazu.

Otec zavrel do miestnosti dvere a pousmial sa na kľučku.

„Bola viac než len krásna. Bola nádherná," bola to pre mňa uspokojujúca odpoveď? Ani veľmi nie. Netuším, ani prečo som sa ho nato pýtal. „Ale nebral som si ju lebo bola krása, ale z lásky...tak ako si idem brať aj Jiwoo," prehltol som slinu, aby sa môj hnev v tele nenakopil. Aj tak je ho tam už priveľa. „Jungkook...dnes chcem od teba len jednu vec," zodvihol som hlavu a pozrel do jeho orieškových očí. „Urob mi tento deň jedným z tých najkrajších, aké sme kedy mali, dobre?"

Neodpovedal som mu, iba znova prikývol, čo mu asi veľmi ako odpoveď nestačilo, ale aj tak sa chystal znova na odchod.

„Ceremoniál sa začína o 15 minút. Prosím, nemeškaj," tak už len zaklapol za sebou dvere a išiel tam, kde všetci ostatný.

Do mojej sklamanej tváre sa opäť vryli slzy a začal som fňukať na celú miestnosť. Sadol som si na stoličku a vložil si svoju mokrú tvár do dlaní.

Nerozumiem, prečo mu nedokážem povedať, aby to nerobil. Že to už nebude ako predtým. Keď odíde na svadobnú cestu ostanem tu sám, a keď sa z nej vráti, presťahujú sa do väčšieho a krajšieho domu v centre mesta, kde budú spoločne nažívať ako rodina, a ja ostanem sám. Už nebudem ten Jungkook, ktorého svet pozná.

~

„Choi Jiwoo, beriete si tu prítomného, Jeon Junseona, za svojho právoplatného manžela?" spýtal sa kňaz v bielom ruchu Žaby, ktorá silno držala ruky môjho otca a zadržiavala slzy vo svojich veľkých očiach.

„Beriem," družky z jej odpovedi začali poplakávať do kytíc, i niektoré si zotierali make-up bielymi vreckovkami.

„A vy, Jeon Junseon, beriete si, Choi Jiwoo, za svoju právoplatnú manželku?" bolelo ma srdce, keď som predpovedal jeho odpoveď, ktorá sa naozaj stála skutočnosťou.