Fitness diár✔️

Víkendový pobyt, časť 1.

*Jimin

Už si asi domyslite, že stany už stali, večera sa robila, učitelia už dávno pripravený na noc a žiaci na mieste. Už ostávala iba jedná vec... kto, kde a s kým bude spať...

Pripomína mi to trošku tú hru kto, s kým, kde, čo robili. Veľmi podobné. Hrali sme ju ako deti v škôlke, ale potajomky. Dnešným deťom to nevysvetlíš, keďže dospelí sa aj na ulici oblizujú. Tým nemyslím konkrétne moju generáciu.

Zástupkyňa nám rozdala čísla, o ktorých nik nemal poňatia, čo sú zač, kým ich nevysvetlili...

„Poprosím o pozornosť!" začala mama, teda riaditeľka. „Chcela by som vás oboznámiť s číslami, ktoré ste si vytiahli," tak to som zvedavý, čo vymyslela. „Sú to čísla stanov." o kurva!

„J-J-Jungkook? Povedz mi, že máš moje číslo..." klepal som sa ako teľa.

„To by som aj ja rád počul."

„Ako ste si všimli..." pokračovala mama. „Dievčatá ťahali z jedného miešku a chlapci z druhého," mala to dokonalé premyslené. Na jej blbú hlavu by som to netypoval. Určite to niekto navrhol a ona si to privlastnila.

Odovzdal som Kookovie svoje číslo a on opatrne mne.

„Ty máš pätnásť?!" zvrieskol som.

„A ty máš tri a nesťažujem sa." zarazilo ma, že môj spolubývajúci je niektorí z týchto chlapov. Čudujem sa Kookovi, že sa netrasie. Mňa ten strach neobišiel.

„Prečo sa to deje zrovna mne?" zreval som do kartičky.

„Čo to trepeš? Mal by si byť za to rád." určite? On je rád? No som zvedavý, kto bude drahá duša jeho stanu.

Kým tam vedúca ešte niečo kvakala, ja som zahmlieval temnotou a Kookie si pokukoval po číslach ostatných študentov spredu aj zozadu. Otočil sa k Jennie a všimol si číslo jej stanu.

„Do piči! Meň kartičky!" rýchlo ma schmatol za môj tuk na ruke, čím ma vyľakal.

„Čo? Prečo?"

„Pst! Prosím, urob to! Nechcem byť sused Kim Jennie!" podával mi kartičku obomi rukami s prikrčenými kolenami. Veľmi prosíkal.

„Ale rýchlo." nemohol som nesúhlasiť pri tomto Kookieho nevinnom pohľade a urobil nenápadnú výmenu kariet. Potom nám ich už zberala jedna z učiteliek. Spotil som sa ako prasiatko, keď som zahliadol matkin pohľad na mňa.

„Vďaka..." zatrepotal Kook. „Si kamoš. Som si istý, že to bolo nenápadné." poškrabal si krk. 

No neviem, neviem, keď mi matkin pohľad udiera priam do duše. Určite ma bude sledovať každú nenápadnú chvíľku v stane s mojim spolubývajúcim. Kto to tak asi bude? Snáď som to neurobil nadarmo.

Pri opekačke sme sa zasmiali nad učiteľskými vtipmi a potom sa rozišli hľadať čísla svojich stanov. Niektorí sa skrátka po prejedení museli ísť prejsť... bola ich väčšina. Ibaže ja s Kookiem sme boli tí hľadajúci vlastný stan.

Keď som našiel svoj, opustil som Kooka s odovzdaním pozdravu.

Môj stan bol docela priestranný, aj keď som si bol vedomý toho, že polovica bude batožina a vo zvyšku budeme spať. To urobili veľmi zle. Čo ak s tým chlapom budeme pri sebe až priveľmi v blízkej vzdialenosti?

Prešli mi zimomriavky od hlavy po päty a už radšej vošiel do toho stanu. Zaberám si pravú polovicu!

Teraz sa hlavne bojím o seba. Neplánovane som sa zmenil na nepoznanie, a ktokoľvek je ten druhý chlap, môže ma stiahnuť do tých perín a znásilniť. Dúfam, že až do takého štádia neprídeme, inak si balím vecí a vraciam sa domov, pre mňa, za mňa aj peši.

~

Zdá sa mi to alebo tú sedím celý čas iba tak bez pohnutia?

A mal som pravdu. Bolo by lepšie sa prezliecť ešte pred príchodom druhého študenta. Nerád by som bol, keby si nado mnou honil. To dovolím iba jedinej osobe, slávnemu AGUST D-mu.

Prestal som rozmýšľať o sexuálnych príležitostiach a vyzliekol si nohavice, ktoré som v momente zamenil za inakšie kraťasy. Taktiež som zo seba strhol tričko, no nestihol si prezliecť druhé.

Zo závesu stanu sa na mňa vyrútil studený vietor, ktorý spôsobil na mojej pokožke hrudky.

„Aho-," sekol sa pohľadom na mňa. Strhol som zrak z neznámeho miesta na chlapa v čiernom.

„A-a-a-ahoj... Yoongi..."

*Jungkook

Po obzretí si stanu som bol celkom spokojný. Veľký priestor, sotva luxusne, iba keby niet jednej periny! Čo si učitelia už načisto myslia, že všetci chlapci tejto školy sú buzeranti?! Trošku to preháňajú! Keby som to vedel, beriem svoj, ale to by som sa najprv musel dotrepať domov a mne sa tam jakaško chodiť nechce. Keď toho chlapa strelí šľak z jednej periny, nie je problém ho vyhodiť zo stanu. Dá sa vyspať aj na trávniku. Ak chce ešte väčšie teplo, tak pri ohni. Pokojne nech sa aj upečie, budú aspoň bohaté raňajky.

Vyzul som sa, nahadzujúc topánky pred stan. Ďalej nasledoval opasok, tak zips, čím som uvoľnil svoje preplnené brucho. Z môjho vaku som si vytiahol biele tričko na spanie spolu s nejakými šortkami, ktoré som ukradol Jinovi zo skrine. A možno si ich aj nechám. Sú pohodlné...chýbať mu nebudú.

Stiahol som si zo seba tričko papagája a už si navliekal druhé. Znenazdania ma za pravý bok chytila studená ruka a teplý vánok niečieho hlasu mi šepkal...

„Zažijeme spolu kúzelné noci, Jungkook..." mrazivý pocit ovládol moje telo a tep môj hlas. Bože, ja budem spávať s úchylom!

Neostala mi iná možnosť iba sa zvaliť do perín. Podoprel som sa lakťami, čo mi umožnilo byť trocha vyššie. Nech si nemyslí, že ma tak ľahko dostane do postele. Aj keby, nie celého.

„Rád ťa vidím, zajačik." sladko sa nadvihol nado mňa.

„T-Taehyung?!" ľutujem, že som si dal vymeniť čísla. Jimin sa na mojom mieste pokojne vyspí a ja tu budem mať drámu.

„Prekvapený?" potíšku zamumlal.

„Neverím, že spíš v tomto stane." štekol som dúfajúc nič nespraví.

„Ak je toto stan číslo tri, tak spím." musel som si vymeniť tú skurvenú kartu?!

„M-musím sa prezliecť-," umlčal ma ukazovákom, prisúvac sa ku mne tvárou.

„Chýbal si mi." zašepkal mi asi najsladšie ako len vedel. Týmto ma vždy umlčí. Kombinácia jeho hrubého hlasu s tichou tóninou je neodolateľná.

Odtiahol svoj ukazovák a pritiahli sme sa do bozku. Ja ho tak neznášam!

Kurva, je tak sexy!

Spustil som sa do perín a rukami si ho obchytával. Jednu ruku som mu ponechal na tvári a druhu na jeho ramene až krku. No tie jeho mi zasahovali až do mojich krásnych časti. Ľavou rukou mi poriadne stláčal zadok a druhou mi podopieral driekovú kosť chrbtice.

Čo je to so mnou?  Ešte nedávno som kvôli nemu reval a teraz som znova v jeho náručí. Prečo sa mi to deje? Prečo je ešte stále tu? Prečo je všade tam, kde ja?

Rýchlo sa odo mňa odtrhol a zanechal smútok v mojom srdci. Myslel som, že ma znova opúšťa.

„Kam ideš-," vystrašene som vdychoval čerstvý vzduch, až kým si nevyzliekol svoj škaredo-žltý pulóver a nerozopol rozporok.

On sa iba na mňa zaškeril a znova sa vrhol na moje pery.

„N-nejdeme to robiť, však nie?" vystrašene som sa odtrhol od sladkého a zazeral do jeho zelenkastých očí.

„Ostaneme pri bozkávaniu, ak to tak cítiš." po odpovedí mi zaviedol pusu na čelo, tak na líce, na pery, na tep, na krk, kde aj potom ostal...

To Be Continued...