Fitness diár✔️

Ja, Park Jimin

*Jimin

Prešli štyri mesiace a piaty je pomaly u konca.

Ešte pred začiatkom marca som začal riadne cvičiť a vydržalo mi to až doteraz, začo som na seba hrdý. Nehovorím, že je koniec, to nie. Teraz by som urobil tu najhlúpejšiu vec, kebyže prestanem cvičiť. Nevzdám sa. Je to ťažké, ale úsilie mi na to stačí.

Akurát je skoro ráno a ja si užívam beh po pláži smerom domov. Ako už viete, nie je to môj pravý domov, ale zabýval som sa tu, takže mám dôvod ho tak nazývať.

Už sa domov ani nechcem vrátiť. Havaj sa mi páči.

Zadychčaný som vbehol cez bránu i vchodové dreve, priamo do kuchyne k vodovodnému kohútiku.

„Dobré ránko..." zobral som si čisto umytí pohár z umývačky a napustil doň čistú vodu.

Krstná spolu s rodinkou sedela pri stole a raňajkovala.

„Dobré ránko, JM." utrela si ústa plateným obrúskom a celým telom sa otočila na mňa. „Bol si behať?"

„...trošku." korienkami vody som si prečistil ústa a otočený k ním som sa oprel o linku. „Felix?!" prekvapene som zjačal. „Č-čo tu robíš?" na kolenách mu ležal jeho pes Oscar.

Pokiaľ si dobre spomínam, tak celý máj bol zaneprázdnený svojou prácou, takže poväčšine som cvičil s Chanom. Úplnzý mišung. Raz Chan, raz Félix. 

„Mám trošku voľno, tak ma napadlo, že sa tu stavím." úsmev venoval Christopherovi.

„Povedz, nie je to milé od takého chlapca?" krstná bola určite rada za jeho návštevu, očividne ho ma radšej ako samotného Chana.

„To je..."zahliadol som na stole sladké donuty, po ktorých sa mi v okamihu zbehli slinky.

Rýchlosťou blesku som prišiel k stolu a zobral si hneď dva.

„Tak to nech ťa ani nenapadne!" Chan rýchlo zareagoval a schmatol mi ich z ruky. „Teraz si bol behať."

„Ale ja... ja som hladný~." zreval som naťahujúc sa za nimi. Chanov mozog vedel, že som schopný zobrať si zo stola, preto vytrhol celú tacku a podal ju Hannah. Skleslo a so slzami v očiach som hľadel na vzdialenú tácku. To mi už ani nedoprajú?

„Tu máš." Chan mi do rúk vložil podlhovastú mrkvu. To mi už ani hovoriť nemusia. Žerem ju skoro furt, len aby som sa vyhol sladkým veciam.

Bez pripomienok som ju začal chrúmať...kúsok po kúsku...

„No vidíš, že sa to dá." pozrel som na Chana pohľadom, akoby som ho mal každú chvíľu zakopať do zeme. Felix sa na každom mojom momente smial.

„Musím ťa pochváliť." povedal krstný. „Schudol si. Koľko vážiš?" asi bol rád, že moje štuky zmizli. Musím povedať, že chlapci spolu s diárom mi pomohli. Za to vďačím Lise, bez jej darčeka a urážok by som to nedal.

„Naposledy som mal sedemdesiat a to bolo niekedy pred dvomi alebo tromi týždňami."

„To od vtedy si nebol na váhe?" Félix vyvalil oči.

„Zabúdam." mykol som plecami a ďalej ožieral mrkvu.

„Tak choď teraz."

„Osprchujem sa, prezlečiem a potom." krúžil som ukazovákom do vzduchu a hneď za tým sa vyparil aj s mrkvou.

„Mimochodom, Chim Chimmy!..." zvolala Hannah. Na schodoch som urobil otočku a vykukol spoza steny.

„Hm?"