Pobúrený myšlienkami

153 12 15
                                    

*Yoongi

*štvrtok

S Lisou sme sa hneď ráno udobrili a dali si na hajzloch dlhý a zároveň dobrý sex. Neviem ako ona, ale mne sa to prestáva páčiť. Niečo sa deje... Môže to byť prechodným vekom? Cítim, že to nie som ja.

„Lisa?" oslovil som ju na školskom dvore pri spoločnom jedení obeda. Pre lepšiu orientáciu mi sedela na kolenách. Snáď ma teraz nezabije za moje slová.

„Zlatko?" otočila sa ku mne a chytila mi ruku.

„Neprídem ti... zvláštny?" očami si ma prezrela a dala mi jemnú pusu na pery.

„Jedno tajomstvo z teba divného nerobí." pošteklila ma pod bradou.

Mal som jej povedať, že ju nespoznávam, ale nahnevala by sa. Už vyše tri mesiace som ju nevidel žiarlivú...

Kým ona ťukala do mobilu, ja som si prezeral žiakov školy, obedujúcich fastfood. V tom som videl Jung Hoseoka, Jeon Jungkooka a Kim Seokjina.

Joon mal pravdu. Nechodí do školy. Dáva to zmysel a má to hlavu aj pätu.

Lalisa neustále do neho rýpala a teraz sa drží pri mne a čuší.

„Smiem ti položiť otázočku?" zdvihla zrak od mobilu a venovala ho mne.

„Čo je také dôležité?" pobozkala mi líčko. Nie som si istý či sa jej to bude páčiť, pretože to nič zamilované nie je.

„Už dlhší čas som nespozoroval tučného Jimina. Nevieš, čo s ním je?" vyvalila na mňa oči a pri odpovedí sa zakoktala. Niečo vie...

„Ehm... n-nie neviem." niečo mi tají. Buď vie odpoveď alebo mu niečo urobila. „A-a prečo sa o neho zaujímaš? Máš mňa, nič iné nepotrebuješ."

„Chcel som mu vrátiť knihu."

„Ešte si mu ju nevrátil?" lietala očami z oblohy na trávu. „A-ak chceš daj mi ju a ja mu ju vrátim-," nestihla dopovedať a pokračoval som.

„To nie je potrebné. Keď sa objaví vrátim mu ju." v tom sa sekla. Minútka ticha nás normálne odbila.

Pri škole ju už čakala skupina BLACKPINK, s ktorou išli cvičiť do mestskej telocvične.

Okamžite ako sa vyparila z pozemku školy, kráčal som k stolu, kde sedeli Jiminovi priatelia. Kukadla im padli rovno na mňa.

„Smiem si prisadnúť?" Hoseok sa posunul a uvoľnil mi tým miesto. „Vďaka..." nevedel som ako začať. Predsa to je Jimin. Ten nikomu nechýba.

„Iba sa chcem spýtať..." hľadal som v slovníku tie najlepšie slová. To by nebol zákon schválnosti, keby sa nevytratili. „Už od začiatku roka som nevidel Parka Jimina. Neviete mi povedať, čo je s ním?"

„On je-," Seokjina prerušil Hoseok.

„Prečo by sme ti mali hovoriť, kde je?!" vykríkol na mňa. Ten smrad...nech si nemyslí, že neviem o jeho prihlásení na konkurz.

„Potrebujem mu vrátiť knihu."

„To mu môžeme aj my." Jungkook pokračoval. Aj ten mi lezie na nervy. Už len zajo, ako je on by mohol zavrieť pysk a nechať hovoriť o niečo dospelších ľudí. Čo si myslí, s kým rozpráva? Ak má takúto úctu k starším, no ďakujem pekne.

„Chcem mu ju dať osobne. Tiež sa mu aj ospravedlniť, za to, čo sa stalo." všetci nahodili kyslé tváre a rozhodnutie nechali na Hoseoka.

„Ten tu nie je... odišiel."

Fitness diár✔️Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora