Fitness diár✔️

Namjooning

*Namjoon

„Ďakujeme ti, Namjoon. Keby si s nami nešiel, určite by sme toľko nenakúpili," mama sa s dvoma taškami pobrala do kuchyne vybaliť to a Jin hneď za ňou s podobným množstvom, no iba ja s dvojnásobnou dávkou, plus k tomu sa musím ešte vrátiť do auta po kilá múky a krabicu oleja.

„A to sme išli iba po mlieko a olej," zabrblal Jin, keď stal po boku mamy. 

„Pravda," nemôžem zato, že som proste dokonalý a ľudia so mnou chcú stráviť svoje voľné chvíle i ukazovať sa predo mnou, lenže veľmi dobre viem, že táto rodina s financiami vychádza mizerne a ja im chcem pomôcť, takže dosť ma prekvapil ten obrovský nákup. 

„To je maličkosť. Rád to urobím aj znova." 

Naozaj chcem vedieť, čo sa deje s Jinom. Každým razom, keď sa na mňa pozrie, si vyťahuje nohavice, prepína opasok na tesnejší a zakrýva rozkrok, keď idem kolo. Má snáď nejaký urologický problém? Nevidel som ho kupovať žiaden urologický čaj či niečo na močové cesty. Vyzerá byť celkom zdravý - i čo sa týka jeho zmeny nálady.

„Si veľké zlatíčko, Namjoon. Čo by som dala zato, keby som mala syna ako si ty?" mama si nado mnou spojila ruky, čím vo vykladaní potravín nechala Jina samého.

„Ale mama, rád pomôžem s čímkoľvek, vy to viete. Nabudúce bude stačiť, keď mi zavoláte a hneď budem pri vás," potiahla mi vyčnievajúce líčko, keď som na stôl položil jednu z tašiek.

„Teba nám musel zoslať samotný Boh. Poď sem," obišla linku a vrhla si ma do objatia, ktoré som jej so širokým úsmevom opätoval, no musel som sa dať do kolien, keďže jej výška na moju veľmi nemá. „Uhm... perfektne voniaš," vyšlo z nej nečakane, čím som sa i ja sám šokoval. „Taká pižmová vôňa."

„Biely čaj a koriander...nový parfum."

„Naozaj svieža vôňa, taká jemná, čistá," zatiaľ čo mama vychvaľovala môj vkus, Jin ma mal doslova v prdeli. Keď sa na mňa pozrie, bez váhania ma pohľadom odbije, akoby ma tu nechcel. Viem, určite som narušil ich denné plány, ale bezo mňa by toto všetko nemali, takže bol by som rád, keby ma bral s rezervou.

„Už som ti povedala, ako dobre dnes vyzeráš?" prebral som sa z myšlienok a znova zazrel na mamu, ktorá mi opäť dávala lichôtky.

„Aha, zabudol som sa prezliecť." popravde, moju nahotu pokrýva stále tá istá košeľa, sako i kostýmové nohavice, ako v kancelárií môjho fotra. 

„A kde si bol takto vyobliekaný?"

„V otcovej firme," sledoval som Jina, ako tam neustále krúti očami a ne, a ne prestať, pretože ho zrejme nudila naša konverzácia, ktorej by som sa tiež najradšej vyhol, ale to neurobím kvôli pozornosti mami. 

„Mám taký nápad, čo keby si ostal u nás na večeru?" zaskočeným pohľadom som jej venoval obrovské oči a chcel znova počuť tú istú otázku, či by vyznela rovnako, ako tá predtým.

„Ehm...prečo nie...veľmi rád," usmial som sa. „Už teraz som hladný."

„Naozaj? Dám ti niečo, dokým bude večera?" ponúkla sa mi a už utekala k ľadničke.

„Čo máte?" mydlil som si ruky, aby som zošúpal suchú kožu a zachoval teplo v mojom tele. Musím sa nakrémovať, inak budem mať ruky ako mŕtvola. 

„Lososa na zelenine."

„Dal by som si, ak by to bolo možné," hm... také zdravé jedlo. To milujem, ale  nie je u nich zvykom jesť takú drahú rybu. „Nebude vadiť, ak preparkujem auto do dvora?"