Fitness diár✔️

Na večeru

*Jimin

Celý vyčerpaný zo sprchy som sa zvalil na posteľ a uchopil mobil i priložil si ho k srdcu. Patrilo by sa už konečne uvoľniť, či nie? Mohol by som zahájiť skupinový hovor, a porozprávať sa s uchádzačmi. Či mám začať s Jinom? Asi tak to bude lepšie...

Chvíľku to zvonilo a potom to zobral...

„Ahoj, Mochi~" zapol si rovno aj kameru, nech sa lepšie vidíme. „Počujeme sa?" spýtal sa urýchlene.

„Ahoj, Jinnie, áno počujeme," s falošným nadšením som ho pozdravil.

„To je dobre, počkáš chvíľku? Niečo sa mi tu páli," odbehol od mobilu a už to tam trepalo. To bolo dôkazom, že je v kuchyni.

„Ty varíš?"

„Au! Horké~!" asi ma nepočul, keďže tam všetko trepalo hlasnejšie. Trhalo mi to uši. „Som späť. Čo si hovoril?"

„Čo varíš?"

„Večeru. Otec príde z práce a matka to isté, tak som si povedal, že určite budú hladný," tí musia byť radi, že majú syna jak dcéru, čo im navarí a popratá. Ja som sa nikdy k tomu neohodlal, lebo nemám nato. Neviem variť a pratať sa mi skoro nikdy nechce, lebo mám dosť svojho vlastného programu.

„A čo konkrétne, ak smiem vedieť?"

„Kuracie Kimchi s praženou ryžou a slaninou. K tomu som spravil vegetariánsku misku a bezlepkový chlebík."

„Bezlepkový?" začudoval som sa. „Odkedy? Veď nikto nie je alergický na múku."

„To len tak. Čítal som, že sa k tomu jedlu viac hodí ako kvasený, a aha..." chvíľku odišiel od kamery, ale hneď prišiel. „Podaril sa!"

„Teším sa s tebou. Posielam srdiečko," ukázal som mu dvoma prstami vytvorené srdce a ihneď ich stiahol k telu.

„Ďakujem, láska moja. Aj ja tebe od najkrajšieho muža sveta," zarehotal som sa nad jeho výmyslom. „A čo také stváraš, že mi voláš? Či potrebuješ vedieť, niečo konkrétne?"

„Pôvodne som chcel volať do skupiny, ale bál som sa, že mi to nik nezdvihne, lebo som to ja."

„Čo sa bojíš, chúďa malé? Aj keby ti to nikto nezdvihol, tak ja určite," božínku, ten Jin je fakt zlatý. Čo by som si bez neho počal? „A vieš čo? Pozvem k nám do hovoru Kooka a Hobiho, uvidíme či to príjmu," od Jina určite, lebo sa poznajú veľmi dobre a nie je taký hlupák, akým som ja.

Zvoní, zvoní, no zatiaľ to majú obaja na klobáse.

„No?" aspoň Kookie.

„Servus," pozdravil som ho a hneď za mnou Jin. „Čo robíš?"

„Som v práci. Ten skurvený Taehyung si odišiel pohrávať sa s loptou a mne tu nechal haldu jeho posratých papierovačiek!" začal pindať na všetko, čo mal okolo seba.

„Ty pracuješ?" zasyknuto sa spýtal Jin.

„Nebyť toho chuja, nie," prečo mu vlastne pred meno dáva prívlastok 'skurvený'? Veď je to čestný chlap a jediný z partie, ktorý Kookieho nijak neoklamal. „Mimochodom Jimin, vidieť ti do výstrihu," obzrel som sa či je to pravda, no skolili sa mi oči, keď som to videl.

„To kam sa pozeráš?!" zahalil som si svoju hruď všetkým vrchným županom. „Úchyl."

„HEJ! Pokoj, nevoláme si preto, aby sme si nadávali!" Jin mal ako obvyklé pravdu. Hádka k ničomu nevedie a už nie dupľom cez internet.