Fitness diár✔️

Nadržaný

*Jimin

Druhý deň sa zrútil ako hrom z oblohy. Ostávalo ešte pár minút do odjazdu autobusu z tanečnej sály do centra mesta, ale ešte neboli všetci pripravení. Niektorí sa ešte dokončovali i ovievali studeným vetrom a iní sa už grilovali v rozohriatom autobuse.

„Prečo ešte nejdeme?" spýtal som sa Kooka.

„Menšina ešte nie je hotová." prekrížil si ruky a poobzeral sa naokolo.

Dúfam, že stihneme ísť do supermarketu. Veľmi mi chýbajú tie nákupy s Felixom a Hannah. S nimi sa super nakupovalo a k tomu všetko, čo si si zmyslel, to si tam aj mali. Tam sa nakupuje ako v sne.

„Plánuješ niečo kupovať?" Kook sa usadil do kože.

„Určite jedlo a nejaké suveníry. Ty?"

„Určite repelent proti hmyzu." vybuchol som smiechom. „Čo je k smiechu?"

„Myslel si, repelent na Kim Taehyunga." smial som sa nahlas, že to započula až moja mama.

„Park!" podišla ku mne. No od piči! Keby tu a teraz bol Min a Kim určite by na mňa vyvaľovali oči. „Choď za zvyšnými žiakmi a požiadaj ich, aby v momente nastúpili do autobusu, že im to prikazujem!" vrčala na mňa. Asi som sa jej nepáčil ani v tejto podobe.

„Á-áno, pani riaditeľka." so stiahnutými polkami som vystúpil z autobusu a rýchlejším krokom sa pobral do sály.

Cestou na chodbe som stretol Taehyunga. Stálo ma veľa námahy sa mu prihovoriť, už len kvôli tomu, aký ma vzťah ku Kookiemu.

„Ehm... m-máte ísť všetci d-do autobusu."

„Ok, ja už ich vyvediem. Ty choď ešte do sály a nájdi Yoongiho." Y-Y-Yoongiho? Ja sa počas týchto dní zošaliem. Odkedy som tu, tak sa točím len kolo jeho mena. Jimin a Yoongi, Yoongi a Jimin... 

Dobre, nenamietal som o ubytovaní s ním a ani mi to neprekáža, iba ma nudí to, že sa medzi nami nič riadne nedeje a ja tak strašne túžim, aby sme sa seba dotýkali, ale žiaľ...*povzdych, musím si na to ešte počkať. 

Rozhliadal som sa po každej jednej sále, ale nikde som ho nevidel. Vošiel som do tej poslednej, kde sa tancujú K-pop choreografie a tam stále tancoval môj idol. Robil presne také pohyby aké robia K-pop skupiny vo videoklipoch. Nádherné otočky, nádherné kývanie paží... to je on...to je môj idol.

Celý som sa zohrial až vo mne pomaly začala vybuchovať láva. Srdce som počul až niekde hlboko vo svojej hlave. Teraz viem, že signály určuje srdce, nie mozog.

Ničím iným som sa v tej chvíli nestal, iba slnečným stĺpom. Nedalo sa odolať žiadnemu z pohľadov na tanečné kroky môjho biasa... a s tým rozkrokom to nemalo chýb. Pomaly, ale iste som tvrdol, nevedomky o tom. Celé moje telo tuhlo. Dokonca som aj cítil, ako mi praskajú žilky v nose i ako sa mi prekrvavuje hrdlo.

Keď sa hudba skončila, zastavil na jednom mieste. So spoteným čelom sa pozrel na mňa a prepaľoval ma svojimi tigrími očami, do ktorých zapadali jeho tmavé vlasy. To bola sekunda, čo som nevidel nič iné iba tmu a počul iba svoje meno...

„MOCHI!!!"

*Yoongi

Po odchode všetkých zo sály som sa posadil na najbližšiu stoličku. Prehrabol som si vlasy a čumel do mobilu. Lalisa sa mi vôbec neozvala. To je nefér! Za celý čas, čo ona bola s kamarátkami som jej písal minimálne päťdesiatkrát a ona mi ani jednu správu napísať nemôže. Ale zase je pravda, že sme sa mali radšej než v tejto dobe.

Čo sa deje?

V poslednom čase ju ku mne odmeraná - zároveň aj ja k nej, keď vidím tu jej náladu.