Fitness diár✔️

Tučný Jimin?

*Jimin

Spal som ako zabitý.

Tá dlhočizná cesta ma poriadne vyčerpala a to som nič nemusel robiť iba sedieť a spať.

Moje periny smrdeli ešte po mojom starom ja. Úplne prepotené a zaváňali po starine. Čo bolo horšie, celé deväť hodiny spánku vdychujem čiastočky prachu, ktoré sa tu usalašili za tie sedem mesiace, čo som bol preč. Chcel som sa zdvihnúť a konečne otvoriť aspoň okno nech sa ten nechcený hosť odtiaľ vytrepe, ale... puto medzi mnou a posteľou bolo neodlučiteľné, preto som prestal premýšľať a pokojne sa znova zaboril do sladkých snov...

„Vstavaj braček!" Kihyun mi odtiahol závesy čím vpustil slnečné lúče do mojej izby. Zmraštil som obočie spolu s vráskami a schoval si hlavu pod paplón. „Je osem hodín ráno a matka ťa chce privítať."

„Ešte desať minút..." prehovoril som ospalým tónom.

„Vstavaj! Nemáme na to celý deň. Suseda nás poobede pozvala na čajovú párty."

„Chcem spať~!" zakaždým, keď už som zaspával sa mi v hlave ozval jeho hlas.

„Na stole máš Kimchi toast so zeleným čajom." otočil sa ku mne chrbtom, ale k oknu tvárou.

Kimchi je tak lahodné, že ani samotný Boh tomu nedokáže odolať. Je to jedno z mojich-, teda kórejských najobľúbenejších jedál.

Preniesol som sa cez svoju lenivosť a postavil sa. Obul som si mäkké papuče a už si to namieril von z izby. Bolo to poslepiačky, takže som rukami hmatkal po stene.

„Mal by si si tu popratať, ten prach mám až v ri-," zo spadnutej sánky sa mu z úst nevykotúľalo už ani jediné slovko. Vôbec som to nevnímal, keďže pod nosom mi horela túžba po sladkom kuracom Kimchi.

Jak-tak som zišiel dole schodmi a nasledoval sladkú vôňu, pomaličky som rozlepoval oči. Matka si tichučko hrala nejakú hru na mobile a otec sledoval telku s vanilkovým rožkom v ruke. On je asi jediný človek z našej rodiny, ktorý každé božie ráno začína sladkým.

„Dobré ráno..." poriadne som si zívol a posadil sa pred matku, ktorej môj výzor vôbec nechýbal. Ani kuk na mňa nespravila.

„Dobré, Jimin. Ako si sa mal?" ťukala si ďalej do mobilu.

„Super. Krstná aj s krstným sú neskutočné skvelý." chválil som ich.

„To rada počujem..." rozprávala spomalene, akoby ju nič nezaujímalo. So mnou je celkom na prd atmosféra, no snáď sa zmení. 

„Dúfam, že si sa za tie niekoľko mesiace niečo naučil." pripojil sa otec, sledujúc zaujato TV.

„Áno, veľa." dal si posledné sústo rožka do úst a prišiel do našej malej kuchyne. Napúšťal si do veľkého litrového pohára čistú vodu, ktorú do polovice vypil na jeden glg.

Ani nemám náladu na takú divnú spoluprácu medzi rodičmi. Chceli so mnou hovoriť a namiesto mňa ich zaujíma elektronika. 

Kašlem na to.

„Ďakujem za raňajky, ale už nevládzem." odsunul som skoro plnú misku od seba a postavil sa z hnedej stoličky.

„Kam ideš?" pozdvihla oči od obrazovky mobilu a s otvorenými ústami si ma obzerala.

„Idem sa trošku prebehnúť."

„Behať-," dnes sa už tretí človek sekol. Veď predsa vyzerám rovnako, iba trošku pochudnutý.

„..." zadíval som sa na nich, ako na mňa čučia, a tak som radšej povedal 'čau' a s polo úsmevom vyštartoval do izby sa prezliecť do nejakých športových vecí, ktoré mi kúpil Félix a už som bol na štarte. Mal som na jazyku povedať matke, aby mi zaobstarala menšie číslo uniformy, ale akosi som na to zabudol. Nebavilo ma sedieť pri stole s ľuďmi neprejavujúc o mňa záujem. Zvykol som si totiž na pozornosť.