Fitness diár✔️

Sex s Ex

*Yoongi

TO-JE-JIMIN?!

NIE...

Prehltol som slinu pri otvorených ústach. Nedokázal som ani tu mentolovú žuvačku prehltnúť a ani vyhodiť. Jasala so mnou.

„Yoongi, zoznám sa. Toto je Christian," necekol som, iba sa na neho pozeral. Veľmi krátky čas mi venoval svoje modré oči, ktorým som tak dlho dôveroval a stále dôverujem, no potom zrak presunul na podlahu.

Prečo ho moje oči vnímajú ako lásku môjho života? Chcem ho späť!

„Vieš, v skutočnosti sa volá Jimin, ale Christian je krajšie a jednoduchšie," dokončila matka.

„Pán Min," zrak som uvedomelé odtrhol od Jimina a pozrel na asistenta môjho otca. „Je čas," otec iba prikývol a ešte k našej konverzácií dodal posledné slová.

„Ak je to všetko, Yoongi, tak odíď. Ako vidíš, s mamou pracujeme, takže poprosím ťa, aby si nás nevyrušoval. Poď, Jimin," chytil Jimina za rameno a všetci traja si to odkráčali naspäť do výťahu.

Ako si dovoľujú ohmatávať môjho ex? V podstate, oni asi nevedia, že mi dvaja sme kedysi spolu chodili...

~

Zastavil som pred sivými dverami šatne a stál tam asi dobrých päť minút. Nič som nerobil iba hľadel na ceduľku s číslom 525. Viem presne, čo je to za šatňu.

Čo najtichšie som si odkašľal a so sklonenou hlavou zaklopal na dvere.

„Je otvorené!" ozvalo sa spoza dverí, tak som vstúpil. Mozog mi zastal v momente, keď som uvidel tu krásu. Sebe do tváre sme si hľadeli len cez odraz zrkadla. Asi sa mi stavia tam dole.

Mal na sebe fialový oblek, ktorý mu dokonale spestrovala strieborná bižutéria a vyššie čierne topánky. Musím uznať, že otec nemá až taký zlý vkus, aj keď viem, že on to iba hodnotí.

„Ehm..." odkašľal som si do päste a zavrel za sebou dvere i zamkol, aby nikto nevyrušoval našu chvíľku. „...Jimin..." nadvihol obočie a tváril sa dôležitý.

„Čakal som, že prídeš."

„Čakal?" lenivým krokom som k nemu vyrovnane prišiel, no on sa tváril, akoby sme boli tri roky rozvedený manželia. Predsa vtedy už tá osoba pre druhú nie je cenná. „Prečo sa tváriš, akoby som už v tvojom svete vôbec neexistoval?"

„Dôvod poznáš," zašomral potichu svojimi sladkými ružovučkými perami, ktoré by som teraz najradšej rozkusal do krvi. Nebolo treba sa rozkrikovať, keďže naše telá stáli oproti sebe po blízku.

„Niekedy by si ma žiadal, aby som ostal s tebou," uchechtol sa tichým stonom.

„To bolo dávno. Teraz to nepotrebujem," nepáči sa mi jeho namyslenosť. Mam veľkú chuť mu ho strčiť do hrdla a pokojne mu ho tam nechať, kým by sa nespamätal. Nech si nemyslí, že za to všetko, čo dokázal, teraz zo seba bude robiť skurvene namyslenú suku. To ma ešte nepozná.

„Hráš sa na bad boya? Lebo ti to nejde," videl som, ako sa urazil. Tú jeho mimiku poznám už dlho. „A si si istý, že to už nepotrebuješ?"

„Ty snáď nie?"

„Mne to len prospeje," viac som sa k nemu natisol a jeho telo pritisol k zrkadlu. Vyšla z neho hláska bolesti, ktorá vo mne prebudila spomienky...samozrejme, že tie najromantickejšie.

„O čo sa snažíš?"

„O to si ťa znova získať," vyvalil na mňa oči i sa viac-menej naštval. Zovrel mi rozkrok v ruke. Zrejme mu išlo o to, aby som sa skolil bolesti, no mňa to nejak nekazilo, keďže moje vypchávky tomuto bránia. „Skôr než ma pustíš, pozri sa, aký materiál ma pokrýva," stisol päsť viac, no mne to neublížilo. „Tak predsa si si to nerozmyslel, hm? Chceš ísť k Daddymu?" naštvane ma pustil, odchádzajúc niekde do druhej časti miestnosti. Nechce sa mi veriť, že je schopný odo mňa odísť na päť metrov. V škole by so mnou strávil každú sekundu.