Fitness diár✔️

Alkohol

*Jimin

Škola skončila.

Vošli sme všetci štyria do knižnice sa viac-menej poučiť, keďže sme sa potom zhodli na spoločne strávenom čase. Najprv úlohy, potom zábava...

Posadili sme sa niekde v blízkosti okna, a tak začali tie otázky...

„Ako si dokázal z takej postavy dosiahnuť túto? A za tri mesiace? Nemožné!" síce to boli dookola tie isté otázky, ale to len potvrdzuje moje tvrdenie. Sú zo mňa totálne paf.

„Už som vám to povedal. Cvičil som, držal diétu, a tak som dosiahol výsledok. Čo odo mňa ešte chcete počuť?"

„Iba nedokážem tomu uveriť." v Jinovi stále vrela myšlienka, že ma znova začne milovať. Horšie to bolo s Kookom, o ktorom som nevedel som, ani čo si myslí.

„Tak už prijmi realitu. Je načase veriť." otvoril som si učebnicu. Síce nebola najnovšia, ale bola čitateľná a prehľadná, to bol základ.

Asi hodinu na to sa Hoseok s Jinom vyparili niekde dole po koktaily a niečo pod zub. Z toho učenia sme stratili veľa energie. V miestnosti plnej kníh sme ostali iba ja s Kookom. Vládla medzi nami mizerná atmosféra. Chcel som sa mu prihovoriť, ale predbehol ma.

„Jimin?" zodvihol som hlavu od strán matematiky.

„Áno?" celú svoju sústredenosť som venoval jeho jemnému hlásku. Mohol by sa stáť spevákom, ak by chcel. Určite by potom nemusel riešiť peniaze. 

„Chcem...chcem sa ti ospravedlniť." mierne pootvoril ústa a vhlboval do seba kyslík, akoby do seba ťahal ďalšiu o niečo dlhšiu vetu.

„Začo?" klipkal som očkami. Robil som zo seba hlúpeho, pretože tento chlap by sa mal spytovať za toľko vecí, o ktorých ani sám nevie. Ale rozumiem mu. Jeho život je dosť na prd, tak ako ten môj, a keďže sa mu do toho priplietol ešte ďalší rozum už úplne. Predsa mať na krku zaveseného takého chlapa, ako je Tae, nie je ľahké. 

„...to moje správanie k tebe." očami zamieril dole k zemi. „Správal som sa ako kretén. Vysmieval sa ti za tvoju postavu a ešte sa tváril ako kámoš. Aj vtedy, čo som Hobimu skoro spôsobil traumu s jeho sestrou, tiež to bola iba pretvárka." teraz som to cítil... tento chlap si skutočne spytuje svedomie. Cítim aj tú jeho jemnosť v srdci. Som si vedomý toho, že teraz to myslí fakticky. Od teraz budeme štyria.

„Aj ty mne prepáč. Mal som sa k tebe správať priateľský."

„Bol si priateľský a aj si. Si bezchybný." pozdvihol oči na mňa. „Môžeme prosím začať odznova?"

„Vždy." urobili sme podľa Božieho slová a smiali sa i ešte prehodili niekoľko spoločných slov. On mi povedal nejaké trápne chvíľky, čo sa tu na škole za posledný polrok prihodili, no o Taemu neprehodil ani slovo.  Chodia spolu vôbec či to bolo len domýšľanie?

Konečne sme si s Jungkookom sadli. Teraz sa môžem cítiť milovaní svojimi priateľmi. Lenže, k mojej blaženosti mi chýba ešte jedna osoba...

„Čo tu tak veselo?" Hoseok sa spolu s Jinom potajomky vtrepali do knižnice s nejakým občerstvením. Keby to teraz videla školská knihovníčka, vyhnala by nás a pred nosom by nám zatvorila vráta knižnice. Určite by si nás pamätala do konca dôchodku.

Povinnosti sme dokončili približne o pol šiestej a vybrali sa preč.

Keď sme pomalou chôdzou prekročili bránu školy, z nenazdajky na nás ktosi volal...

„JIN!" aj keď to nebolo moje meno, zareagoval som pohľadom vzad. To isté aj ostatní. Predsa každý chce vedieť, kto Jinovi lezie za zadkom.

Dobehol k nám Namjoon a už v pätách mu kráčal Taehyung, iba pokojnejším krokom a so svedčiacim úsmevom. Asi takýmto postojom chodí pred Kookom. V skupine sa niečo spomínalo, že sa tí dvaja vyhľadavajú, ale po tom, čo Kook o ňom neprehodil ani slovo, začínam pochybovať.