Fitness diár✔️

LOWE

*Jimin

Zastavili sme na prízemí toho hotela, kde som nespravil ešte ani krok z výťahu a už ma zatiahol za stenu, ešte pred recepciou, ako sú záchody, a pripevnil o ňu. Zahol som hlavu vzad, hneď ako som pocítil vášnivé pery na tých mojich, do ktorých sa pustil tak zhurta, že som ani nevedel dýchať. Bolo to silnejšie ako ja. Mocnejšie ako môj vlastný dych či sila, ktorá mi v rukách ostala. Doslova ma ovládal ako bábku. 

Zatiahol moju ruku k svojmu vzrušenému rozkroku a pomocou nej mi ju tlačil k svojmu vzrušeniu, ktoré zrejme tiež potreboval cítiť. 

Odrazu bolo všetko akési iné...

Bol som hlavným hrdinom mužskej túžby, mužského románu, ktorý ľudia neradi čítajú. On mi bozkával každučký bod krku, síce z časti bol zakrytý fialovým rolákom, ale neprestal, ani keby ho teraz malo trápiť svedomie, aby ho pretrhol. Prešiel mi dlaňou k oblému zadku, v ktorom som doslova vlhol. Každá, každučká jedná vlna vzrušenia, prebehla mojim telom, len čo spravil akýsi cudzí pohyb. Celý som sa vnútorne chvel ako pri zimnici a nedalo sa to zastaviť. Neviem, či sa to dá porovnať s tým, čo neustále robíme v jeho dome, ale mám ten pocit, že je to iná liga.

Znova sa prilepil na moje zväčšujúce pery a vzdychal do nich tak, ako ja do tých jeho.

„Zbožňujem ťa..." zarappoval mi v tichosti stonoch. Keby tu bola posteľ už dávno by sme na nej ležali v roztúženom postoji. Možno by Yoongi bol schopný ma vyložiť aj na pult recepcie, kebyže dookola nebolo toľko hostí a neobšmietali by sa tu toľko dookola. Priznám sa, bolo by mi nepríjemne ležať nahý pred toľkými ľuďmi, ešte s rozkročenými nohami a pri tom vzdychať šťastím, že má niekto uspokojuje. Veľmi mi stačí, že sa to deje na urológií, keď majú študenti prax. Vtedy tam nerád chodím...

Od ruchu mesta nás delila iba stena a recepcia, a ja som žíznivo vzdychal slasťou. Kolo nás prejdú desiatky ľudí a nikto si nás nevšíma, dokonca, ani keď nami lomcuje vytrženie a mne z toho vlhne bielizeň.

Pri našich bozkoch sme sa nezastavili, ani keď mi začal zvoniť telefón, vibrujúci mi vo vrecku nohavíc. Všetky zvuky išli bokom. Doslova, všetky.

Do sýtosti nám chýba sa iba vášnivo pomilovať, tak ako sa patrí pri poriadnom rande s dokonalou predohrou, ktorú Yoongi so mnou začal skôr než som ho stihol spoznať...

„Už druhýkrát ti zvoní telefón, miláčik," zakomentoval stále pripevnený perami o tie moje, z ktorých som ani nedokázal niečo povedať, pretože v hlase mi teraz zneli len slabé slová v podobe stonov a jeho mena, no aj tak som si vytiahol ten mobil, a hneď ako som videl na telefóne matkino meno, povzdychol som si a už v duši sa Gimu ospravedlňoval. 

„Musím sa vrátiť, prepáč," videl som na ňom, ako ma nechce pustiť, ale dobre vedel, že to, čo som vypustil z úst nebolo klamstvo. Na jeho mieste by som pokračoval ďalej v predohre a samozrejme aj v posteli, ale obidvaja musíme uznať, že sa nachádzame v obklopení verejnosti a mne momentálne prišli rodičia nato, že nie som doma. 

„Zajtra o piatej ráno ťa čakám na letisku," zašepkal do šumu výťahu, ťahajúceho sa nahor. Nezmohol som sa ani na slovo, pretože mi teraz bolo ľúto toho, ako som ho škaredo zastavil pri takej súkromnej a vášnivej príležitosti sa milovať. Pozorne som sledoval jeho reflexy i počúval jeho slová, ktoré mi mali upresniť zajtrajšok. Vlastne...dnes už  som nepoužiteľný. 

„...nemeškaj, lebo tým skúšaš iba moju trpezlivosť," z hotela odišiel ako prvý, zatiaľ čo ja som nad predstavou o poriadnom vzrušení len znova mohol snívať, pretože znova som to bol ja, ktorý sklamal.

*Namjoon

*v obedňajších hodinách

Nenávidím piatky! Sú strašne ťažké a časovo pomalé, i keď sa to chýri k dvojdňovému víkendu. Ešte len nedávno mi skončila škola a ja už sedím vo svojom krásnom autíčku, ktoré potrebuje sa natankovať, lebo bez šťavy sa ďalej nepohne.